olej, drevovláknitá doska, 88,5 x 92 cm
signované na zadnej strane: BE | BEKSIŃSKI
Proveniencia:
- Obraz bol zakúpený v roku 1990 v Paríži pre Múzeum európskeho umenia v Osake v Japonsku. - Po zatvorení múzea súkromná zbierka v Ázii.
Obraz vystavený, reprodukovaný a opísaný:
- Beksinski. Paríž-Osaka-Varšava, Galéria Agra-Art, Varšava 1 VII - 4 IX 2021, kat. č. 41, s. nlb. farebné il;
- Japonská zbierka. Beksinski a iní, Agra-Art, Varšava 2021, s. 115, farebné il.
S týmto spôsobovaním utrpenia je spojené obvinenie z krutosti, ktoré sa často používa proti mne. Obvinenie, ktoré je úplne neopodstatnené, pretože ma tento typ prác mimoriadne uráža, pokiaľ je realistický, a ešte viac, pokiaľ má historické odkazy. Ak som konfrontovaný s drastickým okupačným filmom, môžem z kina odísť. Autori obvinení nevidia rozdiel medzi vyjadrením duševného stavu autora alebo duševného ohrozenia v obraze a prísne realistickým opisom makabrózneho, čo som nikdy nerobil a nerobím. [...] záležitosť tejto údajne odierajúcej kože, ktorá sa podľa názoru mojich respondentov a kritikov mala odievať "po napalme". Išlo jednoducho o potrebu namaľovať niečo v každej časti obrazu, potrebu spoločnú veľkému množstvu súčasných i minulých umelcov, o ten špecifický "horror vacui". Keď som maľoval akt, musel som - doslova musel - ho pokryť buď písmom, žilami, alebo rôznymi druhmi maliarsky zaujímavých detailov, vrátane tejto kožnej drapérie. Keď som maľoval stenu, musela sa z nej odlupovať omietka; keď som maľoval interiér, musel byť pokrytý pavučinami a podlaha zasypaná všelijakými odpadkami. Hladká karoséria, hladká stena, rovný rad okien, čistý interiér, zrkadlová podlaha boli a sú pre mňa synonymom maliarskej nudy.
Zbigniew Taranienko, Rozmowy o malarstwie, Varšava 1987, s. 197-198.
