farebná drevorytina, papier, 40 × 27 cm, podpis umelca, na okraji vydavateľská pečiatka a označenia remeselníkov: vyrezal Endo, vytlačil Itakura
Pohľad na slivkový sad v Kamate na začiatku jari, stromy sú pokryté púčikmi a kvetmi. Návštevníci sa prechádzajú po areáli, obdivujú kvety alebo oddychujú pri stánkoch s čajom. Palankin na pravej strane naznačuje, že cestovateľ sa práve zastavil na oddych a nechal si plášť na vankúši vo vnútri. Krásna kompozícia s jemným tieňovaním technikou bokashi.
V roku 1856 začal Hiroshige pracovať na svojej poslednej veľkej sérii a majstrovskom diele„Sto slávnych výhľadov na Edo“. Séria obsahuje 118 vertikálnych drevorytov zobrazujúcich klasické Hiroshigeho krajiny. Od jarných kvetov čerešní po letné ohňostroje, od pokojných scén pri rieke po hlučné festivalové oslavy – Hiroshige dramatickým a zaujímavým spôsobom zachytil život v starom Edu. V mnohých grafikách Hiroshige použil inovatívnu kompozičnú techniku, pričom využil veľké prvky v popredí na orámovanie vzdialeného výhľadu v pozadí. Séria „Sto slávnych výhľadov na Edo“, krásne vytlačená s jemným tieňovaním bokashi, sa dodnes teší popularite ako jedno z veľkých majstrovských diel Hiroshigeho a obsahuje niektoré z jeho najpamätnejších obrazov.
Tento klasický projekt bol obnovený známym tokijským vydavateľstvom Oedo Mokuhansha v období opätovného nárastu záujmu o ukiyo-e (druhá polovica 20. storočia). Podobne ako v mnohých iných tradičných podnikoch sa remeslo drevorezu odovzdávalo z generácie na generáciu a spoločnosť Oedo Mokuhansha založili potomkovia vydavateľa z obdobia Edo. Sú to krásne grafiky spĺňajúce najvyššie štandardy kvality a vynikajúca voľba pre tých, ktorí hľadajú kvalitné reedície starých drevorytov.
Hiroshige Andō, známy aj ako Hiroshige Utagawa, je jedným z najznámejších japonských maliarov a grafikov. Jeho otec, Andō Genuemon, bol samurajom nižšej hodnosti a dôstojníkom hasičského zboru. Od šestnástich rokov sa Hiroshige vzdelával v ateliéri Utagawy Toyohiry, pod ktorého vedením rozvíjal svoje zručnosti a talent. Mladý Hiroshige nasával umeleckú atmosféru a zároveň pomáhal v každodennom živote otcovho hasičského zboru. Až vo veku 27 rokov sa rozhodol úplne sa venovať umeleckej tvorbe. Po smrti svojho učiteľa v roku 1822 mu bolo ponúknuté prevzatie dielne po majstrovi, Hiroshige však túto ponuku odmietol a rozhodol sa pre samostatnú dráhu. Hiroshigeho umelecké dielo nebolo dodnes úplne katalogizované, odhaduje sa však, že vytvoril približne 5 000 diel, predovšetkým v technike farebnej drevorezby. Svoju kariéru začal portrétmi krásnych žien (bijin-ga) a vyobrazeniami hercov kabuki (yakusha-e), ale po smrti svojho učiteľa sa sústredil predovšetkým na domáce krajiny. Hiroshige pochádzal zo samurajskej rodiny, avšak stotožňoval sa s meštianskou kultúrou Eda. Preslávil sa predovšetkým ako autor sérií krajiniek, ako napríklad: Päťdesiat tri stanice na ceste Tōkaidō (Tōkaidō gojūsan tsugi no uchi), Sto pohľadov na slávne miesta v Ede (Meisho Edo hyakkei) a Šesťdesiatdeväť staníc na ceste Kisokaidō (Kisokaidō rokujūkyū tsugi no uchi). Majstrovsky zobrazoval krajinu v rôznych ročných obdobiach a denných hodinách, zaujímali ho poveternostné javy. Experimentoval s efektmi a kompozíciou, používal nekonvenčné skratky. Výnimočným prvkom v jeho dielach je zobrazovanie atmosférických javov, ako sú snehové zrážky či dážď, ako aj víchrice a búrky. Na druhej strane sa zaujímal o jav tieňa a jeho pôsobenie tak v krajine, ako aj v domácom interiéri.
