olej, lepenka, 23,4 × 33,8 cm
signatúra a dátum v ľavom hornom rohu: „J Malczewski 1902“
na zadnej strane: vlastnoručné potvrdenie pravosti podpísané vedúcim výstav a umeleckých aukcií krakovskej pobočky Zväzu poľských výtvarných umelcov Stefanom Podworským z roku 1924; strojopis s posudkom Feliksa Kopery z roku 1946 a čiastočne zachovaná nálepka z PPH DESA z obdobia pred rokom 1990
Obraz s najväčšou pravdepodobnosťou znázorňuje záhradu patriacu k vile „Pod Matkou Božou“ v krakovskej štvrti Zwierzyniec, v ktorej rodina Malczewských bývala v rokoch 1896–1910. Ako spomínal Rafał Malczewski:
„Záhrada – radosť, záhrada večného počasia a jari. Zmes vôní lákajúcich motýle súmraku, hučiacich ako prúdové lietadlá. Na malom priestore (pre mňa neprehľadnom) rástli trvalky, kríky, stromy – všetko, čo mohlo existovať v takomto zvierineckom raji. Voňali orgovány (množstvo odrôd), jazmíny, padal zlatý dážď, neopísateľné kríky kvitli ružovo (…). Na jar padali z bielych stromov mačiatka ako malé angorské zajačiky. (…) Záhrada sa terasovito dvíhala vyššie a vyššie, až sa na istom mieste výrazne rozšírila a stala sa takmer rovinatou. Až potom opäť stúpal nahor, a to strmo, po čom sa vrezával do obrábaných polí norbertínok trojuholníkom siahajúcim takmer až k ceste lemovanej gaštanmi, vedúcej k Kościuszkovmu kopcu (Rafał Malczewski, „Spomienka na otca“, v: „Kultura“ 1956, č. 2/100, s. 87).
Podľa biografov práve v tomto dome neďaleko Krakova strávil Jacek Malczewski najkrajšie chvíle svojho života. Zwierzyniec bol miestom, ktoré si vážil nielen samotný majster, ale aj jeho syn Rafał, ktorý po rokoch napísal: „Práve tam prešlo moje detstvo, opojené šťastím. Môj otec zase prežil vrcholné roky svojej tvorby […]“ (Tamže, s. 84). Keď si Malczewski prenajal dom v Zwierzyńcu s výhľadom na Vislú, krakovské strechy a Wawel, nechal sa uniesť čarom plenérového maliarstva a v tom čase vytvoril niekoľko diel, maľovaných skicovito a rýchlo, ktoré mali zachytiť prchavosť okamihu. „Poľsko – to sú tie polia, medzice, vŕby pri cestách, nálady tejto dediny pri západe slnka,“ vyhlásil Malczewski. A toto Poľsko možno nájsť nielen v pozadí väčšiny umelcových kompozícií, ale aj v malých, impresionistických krajinách zobrazujúcich okolie Krakova a vtedajší Zwierzyniec pri Krakove.“ (U. Kozakowska-Zaucha, „Jacek Malczewski“, Olszanica 2024, s. 18.).
„V krakovskom Zwierzyńcu,
nad vlnami Visly smerujúcimi k Wawelu
pri Księciu Józefovi žil majster Jacek.
Keď sa vracal z Matejkovho paláca z Akadémie,
pred domom, kde studne boli otrávené,
sedeli dievčatá ako smútok,
kradmo sa plazili harpyje a chiméry,
fauny smutne hrali na flautách,
rytmus vyťukávali kopytami,
až krídla ovievali nahé ženy,
a zametali zamatové nebo
a slzy tiekli z očí vyhnancov zo Sibíri.
A hoci len z času na čas preletel škovránok,
všetko bolo smutné,
lebo u františkánskeho mnícha
vládol boh smrti Thanaos.
(T. Z. Bednarski, „Hostia Jacka Malczewského v krakovskom Zwierzyńcu“, 1996)
Na portréte je s najväčšou pravdepodobnosťou slečna Eiwassová. „Bola to modelka, ktorá ako prvá prišla do ateliéru vo Zwierzyńcu. Ako spomínal Rafał Malczewski: „Červenovlasá dievčina so zelenými očami prichádzala z neďalekého Przegorzał. Bola krásna, bledo ružová, s krátkou okrúhlou tvárou.“ (Paulina Szymalak-Bugajska, „Moja duša. Tváre žien v tvorbe Jacka Malczewského“, Radom 2019, s. 21, Rafał Malczewski, „Spomienka na otca“, Kultura 1956, č. 2/100, s. 89). Pravdepodobne ju umelec stvárnil na obraze „Mydlové bubliny“ z roku 1901 (zbierky MNW) – obr. 1 a v diele „Kôňik poľný – triptych, 1903–1907 (obr. 2) (ako druhú postavu v strednej časti).
„V tvorbe Jacka Malczewského sa nachádzajú portréty žien z rodinného okruhu, dám zo spoločnosti, predstaviteliek umeleckého prostredia, ale na mnohých dielach sa objavujú aj menej známe tváre profesionálnych, ako aj náhodných modeliek. Svoju podobu často požičiavajú obyčajné slúžky, kuchárky a pomocníčky, o ktorých Janoszanka píše: Z kuchárok a slúžok vznikali nádherné diela: Medúzy a Harpyje s krídlami pri hlavách“ (cit. podľa Pauliny Szymalak-Bugajskej, „Moja duša. Tváre žien v tvorbe Jacka Malczewského“, Radom 2019, s. 21).
Identifikácia portrétovanej osoby vďaka znalostiam a láskavosti pani Pauliny Szymalak-Bugajskej (odborníčka, autorka mnohých publikácií o maliarovi a kurátorka maliarstva v Múzeu Jacka Malczewského v Radome).
