Krystyna SADOWSKA (1909 -1994), Erotická scéna; 1984

ceruzka, papier; 38 x 58 cm
Signované p.d.: KRYSTYNA SAD. 1984
Proveniencia: z pozostalosti umelca; súkromná zbierka Varšava

Výtvarníčka, tvorkyňa tapisérií a zváraných kovových sôch, lektorka na Ontario Collage of Art. Od detstva prejavovala veľký záujem o kresbu. Pred získaním maturity bola na skúšku prijatá na Varšavskú školu výtvarných umení - dnešnú Akadémiu výtvarných umení. Študuje maľbu, ale učí sa aj tkať a fascinujú ju gobelíny.
V roku 1937 odchádza ako delegátka poľskej vlády do štátu Paraná v Brazílii, kde učí poľských emigrantov ručné práce, najmä tkanie. Čoskoro sa tam zoznámi so svojím budúcim manželom Konradom Sadowským.
Po návrate do Poľska organizuje hrnčiarske dielne pre vidiecke obyvateľstvo Stanisławowa a neskôr - po vypuknutí druhej svetovej vojny - odchádza do Paríža. Vo Francúzsku pokračuje v štúdiu maľby na Académie de la Grande Chaumière, vysokej škole vedenej maliarkou Martou Stettlerovou, ktorej jednou z učiteliek bola Olga Boznańska. Po invázii nacistických vojsk do Francúzska Sadowska odchádza do Alžírska a potom do Londýna.
V Londýne spolu s manželom organizuje výstavy na objednávku poľskej exilovej vlády. Začína študovať keramiku na Strednej škole umenia a remesiel. Po ich ukončení odchádza do Brazílie, kde si zakladá vlastný umelecký ateliér. Na výstave v Riu de Janeiro predstavuje tapisériu s názvom. "Sen o Kanade" a následne dostáva pozvanie do Kanady od kanadskej vládnej delegácie. V Kanade sa spočiatku usadí v Novom Škótsku, kde vyučuje keramiku a neskôr si otvorí ateliér maľby a keramiky. Od roku 1953 vedie keramický ateliér na Ontario College of Art v Toronte.
Sadowska je držiteľkou mnohých prestížnych umeleckých ocenení vrátane Zlatej medaily za tapisériu na Svetovej výstave tapisérií v Paríži v roku 1937, Striebornej medaily brazílskej vlády za tapisériu v roku 1947, Veľkej ceny a prvej ceny za tapisériu na Prvej kanadskej výstave tapisérií v roku 1953, Drakenfeldovej ceny udelenej Múzeom výtvarných umení v Syrakúzach v roku 1958 a mnohých ďalších. Jej prvá retrospektívna výstava sa koná v roku 1997 v Art Gallery of Windsor. Jej diela sa nachádzajú vo verejných, inštitucionálnych a súkromných zbierkach alebo na verejných priestranstvách vrátane basreliéfu Rytmus exotických rastlín na stanici metra Finch v Toronte.