Antiochijský Valerián I. (257-259 n. l.), vyrazený v antiochijskej mincovni, patriaci k východným emisiám, ktoré kládli osobitný dôraz na myšlienku stability a prosperity ríše v období rastúcich vonkajších hrozieb.
Na averze je zobrazené poprsie cisára s radiálnou korunou a plášťom, obráteného doprava, s legendou IMP VALERIANVS P F AVG, obsahujúcou jeho meno a titulatúru ako pius felix augustus. Radiálna koruna označuje antoniniánsku nominálnu hodnotu, ktorá bola v tom čase základnou peňažnou jednotkou, a to aj napriek postupnej degradácii striebra.
Na reverze je zobrazená Felicitas stojaca vľavo, držiaca caduceus a roh hojnosti, s legendou FELICITAS AVGG. Felicitas ako zosobnenie šťastia a prosperity bola súčasťou základného ikonografického repertoáru rímskeho mincovníctva, najmä v súvislosti so zabezpečením stability štátu.
Caduceus symbolizuje harmóniu, mier a rovnováhu, zatiaľ čo roh hojnosti priamo odkazuje na hojnosť a hospodársku prosperitu. Spojenie týchto atribútov vytvára ucelené ideologické posolstvo, ktoré poukazuje na prosperitu pod cisárskou vládou.
Legenda FELICITAS AVGG odkazuje na "prosperitu augustov", medzi ktorých patrí Valerián I. aj jeho spoluvládca Gallienus, čím sa zdôrazňuje spoločný charakter moci a myšlienka stability v zložitom politickom období.
Rímska ríša
Valerián I. (253-260), antoninián 257-259, mincovňa Antiochia
Averz: poprsie cisára v corona radiata a plášti vpravo
IMP VALERIANVS P F AVG
Reverz: Felicitas stojaca vľavo, držiaca caduceus a roh hojnosti
FELICITAS AVGG
Priemer 21 mm, hmotnosť 3,44 g
