želatínovo-strieborná fotografia, tenký brómový papier, 30 x 20 cm;
autorská fotografia; na zadnej strane autorská pečiatka: FOT. ST. BURNATOWICZ REPR. WZBRONIONA/ podpísané ceruzkou ST BURNATOWICZ.
Poľský fotograf, dokumentarista prírody a horskej krajiny, spojený so Zakopaním a Tatrami. Svoju fotografickú vášeň rozvíjal už od útleho veku, keď na fotografiách zachytával krajiny, výhľady na more a lode, ako aj automobilové preteky. V medzivojnovom období žil vo Ľvove, kde absolvoval gymnázium. Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny bol povolaný do armády a zúčastnil sa cvičení na Volyni, kde dokumentoval život a službu telegrafickej jednotky. Počas vojny bol internovaný, podarilo sa mu však utiec a cez Dukielský priesmyk sa dostať do Ľvova. Keď mu hrozilo deportovanie do Kazachstanu, spolu so snúbenicou, neskôr manželkou, našiel útočisko v Dzikove. Počas okupácie pôsobil v Domácej armáde, kde sa podieľal okrem iného na zabezpečovaní leteckých zhadzovaní. Po skončení vojny v roku 1945 opustil Tarnobrzeg a presťahoval sa do Krakova. Vzhľadom na svoju činnosť v Domácej armáde bol hľadaný Úradom bezpečnosti. V roku 1949 sa natrvalo usadil v Zakopanom, ktoré sa stalo centrom jeho života a tvorby. Ako uznávaný fotograf dostával špeciálne povolenia, ktoré mu umožňovali pracovať na území národných parkov. Hlavnou oblasťou jeho umeleckých záujmov boli horské krajiny a tatranská príroda, zriedkavejšie sa venoval etnografickej tematike. Bol spojený s pracovným družstvom Foto-Jedność v Zakopane, ktoré vydávalo fotografické pohľadnice. V obdobiach finančných ťažkostí fotografoval aj spomienkové snímky turistov na Giewonte. Zanechal po sebe bohaté dielo dokumentujúce krásu poľských hôr a prírody, ktoré svedčí o jeho dlhoročnej vášni a výnimočnej citlivosti voči krajine.
