Návrh kulís, rekvizít a kostýmov pre predstavenie.
Fotografia na barytovom papieri. Veľkosť: 18 x 24 cm
Signatúra z odtlačku: p.d.: T. Kantor, l.d.: 1975
Na zadnej strane: pečiatky ateliéru a galérie
Tadeusz Kantor (1915 Wielopole Skrzyńskie - 1990 Krakov). Avantgardný umelec, maliar, kresliar, teoretik umenia, scénograf a režisér, autor happeningov, významný reformátor divadla 20. storočia, jedna z najvýznamnejších postáv umeleckého života v Poľsku. V rokoch 1934 až 1939 študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove. Počas okupácie založil Podzemné nezávislé divadlo, v ktorom inscenoval hry Balladyna (1943) Juliusza Słowackého a Návrat Odysea (1944) Stanisława Wyspiańského. Spoluzakladateľ Skupiny mladých výtvarných umelcov (Grupa Młodych Plastyków), ktorá združovala avantgardných umelcov z Krakova. V roku 1948 spoluorganizoval Prvú výstavu moderného umenia v Krakove, kde vystavoval metaforické obrazy. Od polovice 40. do polovice 70. rokov 20. storočia navrhoval kulisy a kostýmy pre profesionálne divadlá. V rokoch 1950 až 1954 sa stiahol z oficiálneho umeleckého života na protest proti doktríne socialistického realizmu. V roku 1955, nadväzujúc na predvojnové Divadlo umelcov Cricot, založil spolu s Mariou Jaremou a Kazimierzom Mikulskim Divadlo Cricot 2. V roku 1957 spolu s ďalšími umelcami reaktivoval Krakovskú skupinu. V rámci Divadla Cricot 2 vytvoril na základe hier Stanisława Ignacyho Witkiewicza Autonómne divadlo(Mątwa, 1956), Divadlo Informel (W małym dworku, 1961), Nulté divadlo (Wariat i zakonnica, 1963), Divadlo Happening (Kurka wodna, 1967), Nemožné divadlo (Nadobnisie i koczkodany, 1973). Kantor sa pri tvorbe obrazov inšpiroval najnovšími trendmi vo svetovom umení, s ktorými sa stretol počas svojich početných zahraničných ciest vrátane Paríža a New Yorku. Na základe týchto skúseností vytvoril obrazy v prúde informelu, dadaizmu či napokon obrazy odkazujúce na konceptuálne umenie. Začiatkom 60. rokov 20. storočia úplne rezignoval na zobrazovanie reality a okrem iného sa venoval svojej originálnej myšlienke ambaláží. Od roku 1965 realizoval množstvo umeleckých akcií a happeningov, spolupracoval s galériou Foksal vo Varšave (okrem iného Panoramatický morský happening v roku 1967, Lekcia anatómie podľa Rembrandta, 1968). V roku 1975 vyhlásil manifest Divadla smrti, realizoval legendárne predstavenie Umarła klasa (Mŕtva trieda). V 80. rokoch 20. storočia s divadlom Cricot 2 uviedol ďalšie slávne predstavenia Wielopole, Wielopole (1980), Nech umelci zomrú (1985) a Nikdy sa nevrátim (1988). V tomto období nastal aj výrazný obrat v jeho maliarskej tvorbe - návrat k figuratívnej maľbe. Na sklonku života vytvoril okrem iného výrečný cyklus obrazov Ďalej nič, v ktorom zúčtoval s vlastným životom a dielom. V roku 1990 Kantor pripravil svoje posledné predstavenie Dnes mám narodeniny, ktoré po umelcovej smrti uviedlo divadlo Cricot 2.
Naposledy pozerané
Prihláste sa pre zobrazenie zoznamu položiek
Obľúbené
Prihláste sa pre zobrazenie zoznamu položiek