podpísané a datované na zadnej strane: JAN ZIEMSKI / 1974.
Jan Ziemski bol členom lublinskej umeleckej komunity. Za jeho účasti sa v roku 1956 začala formovať miestna umelecká skupina "Zamek". Patrili do nej umelci ako Włodzimierz Borowski, Tytus Dzieduszycki a Ryszard Kiwerski, ako aj umeleckí kritici Jerzy Ludwiński a Hanna Ptaszkowska. O rok neskôr, počas tretej spoločnej výstavy, umelci zverejnili predpoklady skupiny, ktoré sa obmedzovali na zdokonaľovanie vizuálnej formy a intenzívny výskum jej vývoja. Po rokoch stalinizmu a vládnucej doktríny socialisticko-realistického maliarstva, ktorá viedla k absolútnej izolácii od svetového pokroku vo výtvarnom umení, tento manifest prestal byť triviálnou deklaráciou.
Rok 1956 je mimoriadne dôležitým momentom v individuálnej tvorbe Jana Ziemského. Vtedy umelec začal pracovať na "Kozmickom cykle", ktorým sa jeho tvorba obrátila k abstraktnej forme výtvarného prejavu. Od roku 1958 pracoval na sérii reliéfov s názvom "Formury". Umelec v nich rozvíja vynárajúcu sa problematiku vesmíru či formovania hmoty vo svetle analytických vied - matematiky a fyziky. V roku 1965 bol pozvaný na sympózium "Zlatý hrozen" v Zielonej Góre. Počas cesty vlakom vtedy pozoroval snímkový optický jav dvoch rytmov, ktoré sa navzájom prekrývali. Tento náhodný obraz napokon formoval podobu reliéfov generujúcich pohyb v priestore, ktoré sú dnes vysoko cenené zberateľmi. Bożena Kowalska živo charakterizuje použité prostriedky a účinok, ktorý chcel Jan Ziemski dosiahnuť: "Boli to už tie [...] štvorcové obrazové plochy, na ktoré v plochom reliéfe pripevňoval rytmicky usporiadané a oblúkovité lišty. Potom v analogickom rytme pripevnil lišty, ktoré sa konvexným oblúkom dvíhali nad reliéfnym podkladom. Týmto spôsobom sa oba rytmy polkruhov prekrývajú, pričom pohyb prechádza okolo nich, čím vzniká fenomén akejsi interferencie, letu neexistujúcej a neurčitej formy". Výsledný efekt zároveň naplnil myšlienku, ktorou sa zaoberal Jan Ziemski a ktorá sa týkala problému "miznúcich obrazov". Jej naplnením bola forma prezentovaná v roku 1969 počas štvrtého sympózia "Zlatý hrozen" v Zielonej Góre.
