Wojciech WEISS (1875-1950), Pri studni - jarné rituály, asi 1907

olej, lepenka; 33,5 x 32 cm;
signované na rube: WW;
na zadnej strane oválna pečiatka s nápisom okolo: ZO ZBIERKY DIEL WOJCIECHA WEISSA. UMELECKÝ DOM s faksimile umelca uprostred; pod ním číslo 000588 a pridaná číslica 4.

Kompozícia vytvorená okolo roku 1907 zobrazuje umelcovu manželku s klobúkom v ruke a tri záhadné postavy, ktoré sa stretávajú pri studni neďaleko domu Kalvária. Drevená konštrukcia lemujúca prameň medzi poliami sa vo Weissovom diele objavuje viackrát. Tentoraz je však výjav ešte súčasťou mladopoľskej symboliky, ktorej význam sa možno pokúsiť rozlúštiť.
Vzhľadom na množstvo ľudových rozprávok a povestí, ktoré hovoria o démonických bytostiach obývajúcich hlbiny studne, je ťažké ubrániť sa dojmu, že táto kompozícia skrýva množstvo interpretácií. Ako všetci vieme, otvor studne je cestou do posmrtného života a stáva sa symbolom prechodu.
Umelec umiestňuje svoju mladú ženu k prameňu, možno preto, že voda symbolizuje plodnosť a znovuzrodenie. Alebo je to možno len pokračovanie tradície zobrazovania mladých krásnych žien pri studni. Pravdepodobné sú obe interpretácie.
Na záver treba spomenúť mýtus hlboko zakorenený v našej kultúre, podľa ktorého je studňa akýmsi spojivom medzi pozemským a nadpozemským svetom a voda vyvierajúca z hlbokého prameňa má životodarnú silu, ale zároveň nás napĺňa strachom a obavami z démonických síl.
Za zmienku stojí aj to, že motív studne fascinoval najmä mladopoľských umelcov, spomeňme napríklad vynikajúcu sériu obrazov Jaceka Malczewského vychádzajúcu z ľudovej tradície alebo básne Lucjana Rydla venované otrávenej studni.