Zygmunt Piotrowicz, WASHINGTON, 1894

63,0 x 43,3 cm - olej, plátno duplikované signované l.d.: Z. PIOTROWICZ | 1894



Zygmunt Piotrowicz (Syrwidy na Żmudzi 1862 - Wilno 1956-57) pôvodne navštevoval triedu kreslenia Wojciecha Gersona vo Varšave, kde študoval u Franciszka Ejsmonta. V roku 1881 odišiel do Petrohradu, kde vďaka štipendiu grófky Przezdzieckej navštevoval tamojšiu Akadémiu výtvarných umení ako bezplatný študent. V roku 1884 získal striebornú medailu za Štúdiu koňa a v roku 1893 titul "non-classnyj chudožnik".

Po otcovej smrti pred rokom 1897 prevzal spolu s bratmi panstvo Syrvida. Letné a jarné mesiace tu trávil poľnohospodárskymi prácami, na jeseň a zimu sa presúval do svojho ateliéru v Petrohrade. Od roku 1907 vyučoval kreslenie na petrohradskej mestskej ľudovej škole. Po vypuknutí Októbrovej revolúcie opustil Rusko a usadil sa v Kaunase. Spočiatku tam vyučoval na gymnáziu a od roku 1926 na umeleckej škole. Okolo roku 1940 sa natrvalo usadil vo Vilniuse.

Približne od roku 1885 maľoval krajinomaľby zobrazujúce rodnú litovskú krajinu, najmä žemberovské polia, lúky, usadlosti a cesty, v ktorých spájal realistický prístup k téme s lyrickou, niekedy melancholickou náladou a jemnými farebnými tónmi. Zároveň vytváral aj portréty, najmä roľníkov, a žánrové obrazy súvisiace s dedinským životom: Hubárčenie, Tábor, Farma.

Popri hlavnej, "vidieckej" línii jeho tvorby vznikali aj diela s inými námetmi, ktoré súviseli s jednotlivými etapami umelcovho života. V rokoch 1885 - 1997 Piotrowicz maľoval poľovnícke scény: Poľovnícky zjazd, Poľovníci v lese a epizódy z novembrového povstania: Výstrel. Po otcovej smrti, približne v rokoch 1897-1900, zobrazoval žánrové výjavy súvisiace s problematikou odchodu, medzi ktoré patria Pogorzelcy alebo Na cmentarzu, a venoval sa náboženským témam: Na ceste do Egypta, Svätý Antonín Pustovník, Madona. Po roku 1900 maľoval najmä idylické žánrové výjavy, napríklad Idylu, a približne od roku 1904 výjavy súvisiace s litovskými legendami, napríklad Lesný duch. V roku 1905 pod vplyvom revolučnej búrky namaľoval symbolický obraz Víchrica, ktorý cár Mikuláš II. zakázal vystavovať. Väčšina Piotrovičovho diela je stratená alebo sa nachádza v Rusku.

Bol členom a jedným zo spoluzakladateľov Spolku petrohradských umelcov (od roku 1890) a združenia "Zachęta výtvarného umenia", ktoré vzniklo v roku 1908 medzi poľskými kolóniami v Petrohrade.

Zúčastnil sa na výstavách vo Varšave na TZSP 1886-87, 1891-95, 1899-1901, 1906-07, na Salóne Aleksandra Krywulta 1895, 1897, 1899, 1902 (samostatná výstava); v Krakove na TPSP 1896, 1900, 1908; v Petrohrade 1890-92 (výstavy Pieredwiźniki), 1894-95, 1897-99, 1901-02, 1904-05; v Moskve 1895, Kyjeve 1900 a v Kaunase 1925.

podľa Slownik artystów polskich i obcych w Polsce działających (zväzok VII)