Eugeniusz ZAK (1884-1926), Idyla, asi 1920

olej, papier nalepený na kartóne; 48,5 x 66 cm;
Signované p. d.: Eug. Zak
Už v roku 1902 odišiel do Paríža, kde začal študovať na École des Beaux-Arts, a o rok neskôr cestoval po Európe. Možnosť podrobne študovať v parížskych galériách okrem iného Nicolasa Poussina či Antoina Watteaua, ich idylické výjavy zasadené do nádherných krajiniek, ako aj možnosť vidieť na vlastné oči svieže pohľady na Bretónsko či nádherné scenérie v krajinách Stredomoria a spoznať tamojší pokojný, pomalý životný štýl vyústili do série idylických krajiniek. Eugene Zak je považovaný za jedného z prvých umelcov, ktorí sa v 20. storočí vrátili k tejto téme. Vo svojich obrazoch si vychutnáva pokoj a obmedzenú dynamiku. Najčastejšie v nich možno vidieť dvojice milencov objímajúcich sa v prírode, matky s deťmi, tulákov rozjímajúcich nad majestátnosťou prírody.
V roku 1925 americký kritik B. J. Kospoth napísal o Zakovej tvorbe nasledovné: "Jeho najvýraznejšou črtou je úžasná dekoratívnosť. Zakove obrazy nie sú namaľované na zavesenie v múzeách, ale na skrášlenie miestností, v ktorých ľudia žijú. V súmraku spiacich bytov ich žiarivé farby vibrujú ako struny harfy. Je v nich niečo z freskovej techniky starých majstrov."
Ponúkaný obraz vznikol pravdepodobne okolo roku 1920 a je monochromatickejšou verziou diela, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu v Kielcach (Idyla, olej, plátno;
83,5 x 114,5 cm; signované l. d.: Eug. Zak)