Władysław Szerner (1836 Varšava – 1915 Unterhaching), Na ceste, rok 1874

olej, plátno, 55,5 × 132 cm
signované a datované vľavo dole: „Władysław Szerner/ Monachium 1874”

„V Brandtovej dielni sme mali tiež nečakané potešenie zoznámiť sa s dielami pána Władysława Szernera. Sú to žánrové scény, plné pravdy a šarmu; naše trhy, krčmy, odpočívadlá, šťastne zachytené z prírody, ktoré by príjemne skrášlili každý salón a zbierku.“

J. I. Kraszewski, „Listy. Mníchov v októbri 1876“, v: „Kłosy“ 1876, č. 591, s. 275.


„Krajina bola hlavnou témou tvorby poľských maliarov v Mníchove. Lov, dvorenie, scény z povstania či skupina roľníkov smerujúcich na trh boli zobrazované na pozadí poľskej krajiny. Na plátnach sa maľovali skutočné mazovské či podkrakovské záplavové oblasti, pieskové cestičky medzi poľami a lesmi, dediny stratené v nekonečnej rovine. Chata, jazdec na koni, pútnik zastavený na ceste sa stali neoddeliteľnou súčasťou krajiny. Neboli ani „nad“, ani „v“ krajine. Boli farebnou škvrnou, neoddeliteľne spojenou s ostatnými prvkami krajiny. Boli znakmi, ktoré spolu so stromom, líniou poľa či lesa vytvárajú atmosféru krajiny prežitej a stvárnenej autorom s celou hĺbkou citlivosti. Atmosféra Mníchova, sila a hodnota jeho umeleckého prostredia, ako aj priateľskosť a záujem o umenie, ktoré Poliaci pociťovali na každom kroku, v nich uvoľnili hlboké zásoby tvorivej aktivity. V inom čase a na inom mieste by sa im to možno nepodarilo. Stojí teda za to mať na pamäti, že „poľskí Mníchovčania“ – ako poznamenala Halina Stępień – tvoria predsa väčšinu našich najvýznamnejších umelcov 19. storočia.

„Poľskí maliari v Mníchove“ („A prečo sme tam vlastne išli“). Zostavili: Eliza Ptaszyńska, Zbigniew Fałtynowicz, Okresné múzeum v Suwałkach, Suwałki 2005, s. 45.)