Zygmunt Sidorowicz, DIGGINS' SATERS, 1877

12,8 x 26,1 cm - olej, lepenka

Signatúra p.d.: Sidorowicz 1877 | MÜNCHEN

Na zadnej strane č. (čiernou farbou): 300; pod pečiatkou továrne na maliarske náradie: [...] & Farben Fabrik | von | Richard Wurm | München; tiež na ráme reliéfna, kruhová pečiatka: J.P. LARSON | 1940 | STOCKHOLM



Sidorowicz odišiel z rodného Ľvova do Mníchova okolo roku 1874, kde sa dostal pod silný vplyv Waleryho Brochockého a Alexandra Kotsisa, s ktorými mal spoločný ateliér a pod vplyvom ktorých sa začal zaujímať o krajinomaľbu. Jeho prvé dielo tohto druhu, ktoré bolo preňho nové, nieslo hneď črty, ktoré nachádzame vo všetkých jeho nasledujúcich prácach, vysoko poetickú náladu, vytvorenú nie veľkými prostriedkami. Poetickosť Sidorowiczových krajiniek spočíva najmä vo farbe. Spočiatku maľoval svoje drobné obrázky z pamäti vo svojom ateliéri, potom začal hľadať vhodné motívy v prírode; vždy však prírodu prispôsoboval svojim vnútorným potrebám. (...) Do rámov svojich malých obrazov zaklínal svoj vnútorný smútok; sú pôsobivé, pretože sú produktom duše, ktorá veľa cítila (H. Piątkowski, Album poľského umenia (retrospektívna výstava vo Varšave 1898), Varšava 1901, s. 20).



Sidorowicz sa často vracal k motívu cigánskych táborov, rozmiestnených medzi vysokými borovicami alebo zobrazených za súmraku. Tento obľúbený motív sa opakovane objavuje na jeho obrazoch zo 70. rokov 19. storočia. Príkladom je dielo z roku 1876, ktoré sa nachádza v zbierke Národného múzea vo Varšave (pozri vedľajší panel).

Zygmunt Sidorowicz (Ľvov 1846 - Viedeň 1881) po ukončení štúdia na Ľvovskej polytechnike odišiel vďaka štipendiu, ktoré získal, do Viedne, kde v rokoch 1864 až 1867 študoval na Akadémii výtvarných umení. V roku 1867 usporiadal vo Ľvove výstavu svojich diel. V roku 1873 sa na niekoľko rokov presťahoval do Mníchova, kde pôsobil v kruhu maliarov spojených s Josefom Brandtom. Zdieľal ateliér s Alexandrom Kotsisom a Walerym Brochockim. V roku 1878 sa natrvalo presťahoval do Viedne. Maľoval portréty a žánrové výjavy, ale predovšetkým atmosférické krajiny, citlivo zachytávajúce atmosféru a svetlo súmraku alebo skorého rána - maľoval "viac z citu pre prírodu ako zo štúdií", kde "v každom dotyku štetca vidieť, ako [autor] vie prírodu vynikajúco preložiť, [ako] vie byť verný tým, že zachytí [jej] skutočný charakter". Umelec robil aj kópie diel starých majstrov a kresby pre časopisy.