Jan Tarasin, Objekty, 1965

39,7 x 51,8 cm - akvarel, kvaš, tuš, pero, štetec, kartón signované tušom p.d.: Jan Tarasin 65





♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok vyplývajúci z práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (droit de suite).





Jan Tarasin (Kalisz, 11. septembra 1926 - Varšava, 8. augusta 2009) študoval maľbu na Akadémii výtvarných umení v Krakove u profesora Zbigniewa Pronaszku (1946 - 1951). Ešte počas štúdia debutoval na Prvej výstave moderného umenia v Krakove v rokoch 1948/49. V polovici 50. rokov vytvoril sériu litografií: "Nowa Huta a jej obyvatelia", 1954, "Domov", 1955). V prvej sa postavil proti oficiálnemu optimizmu, v druhej s využitím symboliky zátišia zahrnul existenciálny obsah a odkaz na nedávnu vojnovú drámu. Po roku 1956 začal maľovať nefiguratívne obrazy. Usporiadanie izolovaných prvkov (označovaných ako "objekty") umelec umiestňoval na rovinu (cyklus "Interiér", 1957) ) alebo do aluzívneho priestoru (cykly "Uczta", 1957, "Brzeg", 1962 - 1964, "Spočítané objekty", od roku 1968, "Antykwariat", 1968). Tento princíp pretrváva v jeho obrazoch aj v nasledujúcich rokoch, rozdiely medzi jednotlivými obdobiami jeho tvorby sa týkajú spôsobu spracovania "objektov" a ich umiestnenia v priestore obrazu alebo vo vzťahu k pozadiu. Od 70. rokov 20. storočia sa "objekty" transformujú do grafických, zvyčajne čiernych značiek na svetlom pozadí (séria "Collection", od roku 1971). Pozadia zasa bývajú iluzívne priestorové, hodnotovo pestré, mäkké. V 90. rokoch sa autor vrátil ku koloristickému, maliarskejšiemu riešeniu znakov aj pozadí, často tmavých alebo prelínajúcich sa s "objektmi" (séria "Liahňa objektov", 1992). Tarasin je členom "Krakovskej skupiny" od roku 1962. V rokoch 1963 - 1967 vyučoval na Fakulte interiérového dizajnu Akadémie výtvarných umení v Krakove. V roku 1967 sa presťahoval do Varšavy a v roku 1974 nastúpil ako pedagóg na Fakultu maľby Akadémie výtvarných umení vo Varšave. V rokoch 1987-90 bol rektorom tejto vysokej školy. V roku 1976 získal Cenu výtvarného kritika Cypriána Kamila Norwida, v roku 1984 Cenu Jána Cybisa, v roku 1965 mu bola udelená Cena Múzea umenia v San Maríne. Paralelne s maľbou sa zaoberá kresbou a grafikou - do 60. rokov litografiou, od roku 1974 serigrafiou. V rokoch 1974 - 1981 vydal 8 originálnych "Zošitov" so serigrafiami a vlastnými textami. V roku 1995 mal umelec výstavu v Galérii Zachęta, ktorú sprevádzal monografický katalóg.