Maria JAREMA, Vtáky, 1948-49

Tempera, papier, 34,5 x 47,5 cm, nesignované, priložený posudok Kornela Filipowicza, manžela umelkyne, zo 7. marca 1986, v ktorom sa uvádza pravosť diela. Dielo je uvedené v katalógoch (zo zbierky rodiny umelca, č. K 404): Maria Jarema, katalóg výstavy, Palác umenia, Galéria Krzysztofory, Krakov XI. 1962, s. 40. Barbara Ilkosz, Maria Jarema 1908-1958, Wrocław 1998, kat. č. 140.

Maria Jarema študovala sochárstvo u Xaweryho Dunikowského na Akadémii výtvarných umení v Krakove v rokoch 1929 - 1935. Počas štúdia sa pripojila ku "krakovskej skupine", tzv. prvej skupine (1933 - 1937). V 30. rokoch 20. storočia spolupracovala ako herečka a scénografka s divadlom "Cricot" svojho brata Józefa Jaremu a s bábkovým divadlom Adama Polewku. V roku 1937 odišla do Paríža na Svetovú výstavu a zostala tam 4 mesiace. Po vojne sa pripojila ku Skupine mladých výtvarných umelcov (Grupa Młodych Plastyków), sústredenej okolo Tadeusza Kantora, ktorá sa v roku 1957 konštituovala ako nová (druhá) "Krakovská skupina". Počas obdobia socialistického realizmu sa nezúčastňovala na oficiálnom umeleckom živote. Spolupracovala ako scénografka s Kantorovým divadlom "Cricot 2" (1956 - 1957). V roku 1957 jej bola udelená Cena mesta Krakov a v roku 1958 získala cenu Spoločnosti taliansko-poľského priateľstva na XXIX. bienále v Benátkach. Spočiatku sa venovala sochárstvu a po vojne najmä maľbe, často v kombinácii s grafikou (tempera s monotypom). Jej abstraktné kompozície, skúmajúce problém pohybu a priestoru, sú usporiadané do cyklov ("Figúry", "Výrazy", "Chvaty", "Prieniky", "Rytmy" a iné). Tieto diela patria k najvýznamnejším počinom poľského umenia 50. rokov 20. storočia a predbehli podobné skúmania kinetického umenia a op-artu vo svete. Umelec sa venoval aj scénografii a úžitkovej grafike (plagáty, knižné a tlačové ilustrácie) a žurnalistike.