Výberový, prírodný exemplár ocenený najvyššou bankovkou v registri PMG.
"Vysokohorci" len zriedkavo dostanú od PMG takúto vynikajúcu bankovku.
V septembri 1939 sa v dôsledku agresie nacistického Nemecka proti Poľsku Poľská banka spolu s vládou a prezidentom evakuovala za hranice druhej republiky. Vzhľadom na nedostatok hotovostných rezerv boli vklady na žírových účtoch Poľskej banky zmrazené. V dôsledku tohto opatrenia súkromné banky a sporiteľne nemohli udržať platobnú schopnosť a obyvateľstvo stratilo prístup k svojim hotovostným vkladom uloženým na účtoch.
Evakuácia banky vytvorila akútnu medzeru v poľskom hospodárskom aparáte. V dôsledku toho sa už v októbri 1939 začali v hospodárskych kruhoch objavovať požiadavky na zriadenie ďalšej emisnej inštitúcie, ktorá by prevzala povinnosti Poľskej banky.
Keď sa v novembri 1939 uskutočnili prvé rozhovory medzi predstaviteľmi poľských hospodárskych sfér a okupačnými orgánmi o zriadení novej emisnej inštitúcie, Feliks Młynarski predložil požiadavku, aby grafická úprava nových papierových peňazí bola podobná medzivojnovému zlotému a aby boli nápisy na nich len v poľštine. Młynarski tiež postuloval, aby názov emisnej inštitúcie obsahoval slovné spojenie "v Poľsku".
Autorom návrhu vzhľadu bankoviek Emisnej banky v Poľsku bol Leonard Sowiński, ktorý prepracoval grafickú úpravu predvojnových zlotých. To urýchlilo práce na návrhu, a tak boli hotové už v decembri 1939. V niektorých prípadoch okupačných zlotých boli zmeny v grafickej úprave menšie, v iných boli ďalekosiahle. Iba nominál 500 zlotých nemal pôvodný dizajn. Pri tvorbe návrhov nových bankoviek Leonard Sowiński odstránil štátne symboly v podobe bieleho orla a portrétov väčšiny národných hrdinov.
Pri príprave bankoviek Poľskej banky sa upustilo od tlače na bankovkový papier chránený miestnym vodoznakom. Pri prvej emisii má takýto ochranný prvok len najvyššia nominálna hodnota.
