MEDICÍNA: BURGHART- ZUM ALLGEMEINEN GEBRAUCH WOHLEINGERICHTETE DESTILLIER-KUNST. Wrocław 1736

[MEDICÍNA]

BURGHART, Gottfried Heinrich

ZUM ALLGEMEINEN GEBRAUCH WOHLEINGERICHTETE DESTILLIER-KUNST.

Breslau (Wrocław), Korn, 1736, 8 k., s. 402,19 listov (register); 6 k. dosiek; formát 10,5x17,5 cm.

Prvé vydanie, vydané v Breslau, diela breslavského lekára Burgharta Heinricha Gottfrieda (1705-1771), ktoré obsahuje množstvo receptov z oblasti medicíny, farmácie, ale aj alchýmie, zlatníctva a domácnosti.

Dielo je rozdelené na 3 časti:

V prvej časti nájdeme potrebné vybavenie potrebné na destilačné procesy.

V druhej časti je opísaných 12 chemických postupov, pomocou ktorých sa dá pripraviť napríklad destilovaná voda, brandy, voda života "Aquaviate", ružový olej, iné oleje a esencie.

V tretej časti je opísaných 40 receptov, ktorých hlavnou zložkou je cukor, vrátane džemov, marmelád, štiav, sirupov atď.

Celok dopĺňa šesť tabuliek, v ktorých sú uvedené alchymistické symboly, pece a zariadenia, ktoré boli potrebné na vyššie opísané procesy.

Medzi heslami sú: jantár, ohnivý prášok - predchodca zápaliek, ópium, pilulky, tabak, vína, lieky, elixíry, liehoviny vrátane tých na rôzne choroby atď.

"Burghart Heinrich Gottfried (1705 - 1771 ), sa narodil 5. júla 1705 v Dzierżoniówe (Reichenbach). V roku 1720, vo veku 15 rokov, bol Heinrich Gottfried poslaný na Gymnázium svätej Alžbety v Breslau. V roku 1725 odišiel na príkaz svojho otca do Mieroszowa (Friedland), kde rok pomáhal istému odbornému chemikovi. Nasledujúci rok strávil po boku chirurga z Dzierżoniówa, kde sa učil obväzovať rany, skladať zlomené končatiny a iným činnostiam, pričom zároveň získaval lekárske vedomosti pod vedením svojho otca. V roku 1727 odišiel do Frankfurtu nad Odrou, kde študoval medicínu, počúval prednášky z filozofie, matematiky, anatómie, histórie a výtvarného umenia a pre vlastné potešenie sa venoval aj kresleniu a maľovaniu. Titul doktora medicíny získal v septembri 1730 na základe dizertačnej práce "De termino pubertatio".

Začal tu vykonávať lekársku prax a čoskoro sa stal známym vďaka úspešnej liečbe viacerých beznádejných prípadov. Keď v roku 1731 dostal správu o ťažkej chorobe svojho otca, odcestoval do Dzierżoniowa. Krátko po príchode sa jeho otec uzdravil, ale on sám ochorel a bol dlhé mesiace pripútaný na lôžko a uzdravil sa až v roku 1732 po liečbe v Ládku. V tom čase sa jeho rodičia rozhodli, že si otvorí lekársku prax v Breslau, kde vlastnili nájomný dom a kde sa v roku 1734 usadil. V Breslau si čoskoro našiel nielen veľa pacientov, ale aj veľa priateľov a prístup do početných knižníc, prírodovedných kabinetov a umeleckých zbierok mu umožnil rozvíjať svoje vedecké záujmy. V meste sa však zriedkavo zdržiaval dlhšie ako tri mesiace, pretože kvôli svojmu zdraviu aspoň dvakrát ročne podnikal výlety do hôr. V roku 1736 spísal pozorovania rastlín, živočíchov a hornín, ktoré zozbieral v rokoch 1733 - 35 počas svojich opakovaných pobytov na Sliezsku, a uverejnil ich v knihe "Iter Sabothicum". V tom istom roku vydal aj mimoriadne populárnu chemickú prácu "Destillierkunst" a prvý zväzok vedeckého časopisu "Medicorum Silesiacorum Satyrae", ktorý si v krátkom čase získal mnoho čitateľov.

V marci 1743 ho Fridrich II. vymenoval za profesora na kráľovskom gymnáziu v Brzegu (Brieg). V roku 1744 uverejnil opis horúcich prameňov v Lądku a ich liečivých účinkov. O rok neskôr bol spolu s tajným radcom Franckom členom komisie na preskúmanie kráľovských baní v Zlatom Stoku (Reichenstein) a Srebrnej Hore (Silberberg). V roku 1748 v podobnej funkcii skúmal možnosti oživenia upadajúceho rudného baníctva v Hornom Sliezsku, a to skúmaním kvality olovených a strieborných rúd v okolí Tarnowských Gôr (Tarnowitz). Vyučoval matematiku a prírodné vedy na gymnáziu v Brzegu, a hoci jeho hlavným zamestnaním bolo vyučovanie, stále bol praktickým lekárom a snažil sa spojiť úsilie všetkých brzegských lekárov v prospech pacientov. Bol členom Cisársko-kráľovskej vedeckej spoločnosti v Olomouci a v marci 1756 bol na základe vlastného odporúčania a ako tretí prírodovedec, ktorý prijal prívlastok "Zosimus", prijatý za člena Leopoldínsko-karolínskej akadémie prírodovedcov. Niekoľko rokov zbieral opisy prípadov vzácnych chorôb, zostavoval životopisy sliezskych prírodovedcov a sliezskych biskupov a tiež prekladal chemické, lekárske a numizmatické diela do nemčiny. Zomrel 16. júla 1771 v Brzegu." Zdroj: Materiálové štúdie Hornosliezskeho prírodovedného centra, zväzok 3, Mirosław Syniawa Biografický slovník sliezskych prírodovedcov časť, Katowice 2000

VELMI ZRADKÉ!

TVRDÁ VÄZBA S DOBOVOU PERGAMENOVOU VÄZBOU

Stav DB/ chýbajú s.: 187-192, 207/208, 383/384 a 387/388, drobné stopy po hmyze, na úvodných stranách malá bledá stopa po zaplavení okraja, napriek tomu zachovalý exemplár