RUDNICKI- STARE I NOWE venovanie autora Boleslavovi Bierutovi

RUDNICKI Lucjan

STARÉ A NOVÉ

denníky

[t.1]

Na titulnej strane venovanie súdruhovi Boleslavovi Bierutovi, prvému prezidentovi Poľskej ľudovej republiky, podpísané autorom!

Varšava 1948, Państwowy Instytut Wydawniczy, s.214 ; formát 15x5x22 cm

Lucjan Rudnicki alias "Ludwik", "Mały", "Krawiec", "Kazimierz Lubiński" (narodený 2. januára 1882 v Sulejove, zomrel 8. júna 1968 vo Varšave) - poľský spisovateľ, aktivista PPS, SDKPiL a KPP.

Bol najstarším z deviatich detí Wojciecha a Klementyny r. Okrasińskej. V roku 1898 prišiel do Lodže, kde sa zamestnal v továrňach Heinzl a Kunitzer vo Widzeve. V rokoch 1898 až 1906 sa zúčastnil na ilegálnych proticirkevných a revolučných aktivitách vedených Poľskou socialistickou stranou, za čo bol dvakrát uväznený a na tri roky vyhostený do Archangeľskej gubernie. Odtiaľ utiekol a skrýval sa pod falošným menom.

V marci 1905 sa zúčastnil na 7. zjazde PPS. V roku 1907 opustil PPS a vstúpil do SDKPiL. Okrem iného pôsobil vo varšavskom výbore SDKPiL. Počas prvej svetovej vojny vystupoval proti Nemcom, za čo bol v rokoch 1916 - 1918 internovaný v Szczypiorne, Havelbergu a Modline. Od decembra 1918 do augusta 1938 člen Komunistickej robotníckej strany Poľska (KPRP)/Komunistickej strany Poľska (KPP). V prvej polovici roku 1919 bol členom varšavskej Rady robotníckych delegátov za KPRP, za čo bol uväznený v Modline. V polovici 20. rokov publikoval v komunistickej tlači články proti činnosti PPS a PSL "Wyzwolenie". V roku 1933 sa vrátil do Sulejowa. V januári 1942 vstúpil do PPR. Spolupracoval s GL a ZWM. Od januára do mája 1945 bol starostom Sulejowa a tajomníkom Mestského výboru PPR v tomto meste.

OBÁLKA Z MÄKKÉHO KARTÓNU

Stav DB/ odlupovanie obálok, na prednej strane obálky miesto nalepené na zadnej strane, niektoré strany nerozrezané!