Zofia Stryjeńska - Tatranská horalka
Pochoir ručne kolorovaný kvašom na papieri
Veľkosť: 50 × 40 cm (list)
signované na p.d.: "Z. STRYJEŃSKA
Dielo pochádza z portfólia: "Z. Stryjeńska, Poľské sedliacke kroje. S úvodom a poznámkami Tadeáša Seweryna, kurátora Etnografického múzea v Krakove, Nice 1939.
Vydal C. Szwedzicki" (na zadnej strane)
Nezarámované dielo.
Zofia Stryjeńska ( 1891 - 1976) - jedna z najvýznamnejších poľských umelkýň prvej polovice 20. storočia. Narodila sa v Krakove, preslávila sa ako maliarka, ilustrátorka a dizajnérka. V roku 1909 sa zapísala do maliarskej školy Marie Niedzielskej a o dva roky neskôr sa v prestrojení za chlapca pod menom Tadeusz Grzymała vydala na štúdium maľby do Mníchova (kam bol ženám vstup zakázaný). Po návrate do Krakova v roku 1918 nastúpila do krakovských dielní ako návrhárka hračiek a grafička.
V rokoch 1921 až 1927 žila v Zakopanom, kde jej manžel Karol Stryjeński pôsobil ako riaditeľ Drevárskej priemyselnej školy. Po ich rozvode sa presťahovala do Varšavy, kde si získala dobré meno a realizovala zákazky od ministerstva zahraničných vecí vrátane zákazky na kilim pre japonského cisára Hirohita. Pracovala na výzdobe interiérov poľských osobných lodí "Batory" a "Piłsudski" a jej fresky zdobili Technické a priemyselné múzeum v Krakove a sály hradu Wawel a vinárne Fukier vo Varšave.
Ako členka Združenia poľských umelcov "Rytmus" sa v roku 1925 zúčastnila na Medzinárodnej výstave dekoratívneho umenia v Paríži, kde svojimi panneami "Slávnostný rok v Poľsku" vyzdobila hlavnú sálu poľského pavilónu. Jej diela boli prezentované na mnohých národných a medzinárodných výstavách vrátane Bienále v Benátkach (1920, 1930, 1932), kde v roku 1932 získala zlatú medailu, a na Všeobecnej národnej výstave v Poznani (1929), kde za svoje knižné ilustrácie získala veľkú zlatú medailu.
Stryjeńska sa vo svojej tvorbe, ktorá vychádzala vo forme zväzkov, albumov a pohľadníc, inšpirovala poľským folklórom, čoho príkladom sú knihy "Tańce polskie", "Pascha", "Piastowie" a "Obrzędy polskie".
