FRANCIS Jozef I. v šľachtickom odeve - fotografická reprodukcia.

[FRANCIS Jozef I. cisár - portrétna fotografia]. [l. 60. roky 19. storočia/l. 80. roky 20. storočia]. Forma fotografie. 12,2x6,5 cm, neznáme autorstvo.
Fotografická reprodukcia podobizne cisára zachyteného v plnej postave, v poľskom národnom kroji. Fotografia vznikla pri príležitosti rakúsko-poľského vyrovnania. Na zadnej strane identifikačný nápis ceruzkou a vlastnícka pečiatka: "Z kolekcie Andrzeja Wirgiliusza Szczepanika, Varšava 1985. Dobrý stav. Pozri vyššie.
František Jozef I., nemčina. František Jozef I., maďarský I. Ferenc József - (1830 - 1916) - predstaviteľ habsbursko-lotrinského rodu, od roku 1848 rakúsky cisár a uhorský apoštolský kráľ. Rakúsko-poľské vyrovnanie - vyrovnanie dojednané medzi poľskou haličskou šľachtou a rakúskou vládou (najmä vládou Belcrediho a Taafeho) v rokoch 1866 - 1869. Rakúsko-uhorské vyrovnanie uzavreté v roku 1867 prenieslo moc v Zalitavsku na Maďarov a v Predlitavsku na Rakúšanov. Oba národy však boli vo svojich krajinách v menšine. Rakúšania preto potrebovali ďalšieho spojenca, aby si udržali parlamentnú vládu. Parlamentnou oporou sa pre nich stali Poliaci. V rokoch 1866 až 1869 došlo k dohode medzi haličskými šľachtickými politikmi a Rakúšanmi. Vtedy sa očakávalo, že Rakúsko pôjde do vojny v spojenectve s Francúzskom proti Prusku a Rusku, čo by okamžite obnovilo poľskú vec. Haličskí politici preto videli budúcnosť Poľska vo vzťahu k Rakúsku, čo ich viedlo k ústupkom voči ústrednej vláde. Hlasovali preto za decembrovú ústavu, hoci chceli, podobne ako Česi, vyčleniť Halič do samostatného štátneho útvaru podľa vzoru Uhorska. Na druhej strane centrálna vláda ťažila z toho, že v Haliči existoval spor medzi vidiekom a panstvom o poddanstvo a spor s Ukrajincami, ktorých mohla vláda vždy politicky využiť proti poľským šľachtickým politikom, pretože ako vtedajší takmer sedliacky národ považovali Poliakov za nepriateľov nielen z národných, ale predovšetkým zo sociálnych dôvodov. Práve to ďalej podnietilo poľských politikov k uzavretiu dohody, ktorej zostali verní až do konca života Františka Jozefa I. Na oplátku im bola odovzdaná správa krajiny a guvernérom spravidla vždy zostal Poliak. Výsledkom bola polonizácia správy, školstva a súdnictva. V rakúskych vládach často zasadali aj poľskí politici z Haliče. (Wikipédia).