Janusz Edward, Obrázok darovaný pánom Konradom Fijołekom, prezidentom mesta Rzeszów, z Fotogalérie mesta Rzeszów, "Pohľad na ulicu 3go Maja".

Technika: fotografia, Rozmery: 16x23,5cm, Minimálna cena: 300 zł, Rám: áno, Passe-Partout: áno

Dňa 19. októbra 1850 sa v rodine Ignacyho Janusza, stolára zo Ľvova, narodil prvý syn Edward. Desaťročia zaznamenával najprv na sklenené platne a neskôr na fotografický film život Rzeszowa a jeho obyvateľov. Bez Edwarda Janusza a jeho zbierky by sme staré mesto na Wisloku nepoznali, alebo by bol jeho obraz prinajmenšom veľmi neúplný.

Po absolvovaní ľvovskej polytechniky vstúpil Edward Janusz do rakúsko-uhorskej armády, kde dosiahol hodnosť poručíka. V roku 1880 opustil službu a presťahoval sa do Zloczowa, kde si čoskoro založil fotografický ateliér. Po niekoľkých rokoch sa rozhodol presťahovať do Rzeszowa. V tom čase tu už bol známou osobnosťou. Otvorenie ateliéru 1. júla 1886 v dome manželov Gartnerovcov na vtedajšej Sandomierskej ulici (dnes Grunwaldzká ulica) sa stalo udalosťou zaznamenanou okrem iného v "Tygodniku Rzeszowskom".

Januszova dielňa si v meste a okolí rýchlo získala dobré meno, a dokonca bolo dobrým tónom mať rodinnú fotografiu označenú značkou fotografa. Svojich klientov prijímal v modernom ateliéri s rôznymi pozadiami a nastaviteľným osvetlením. Profesionálny ateliér umožňoval fotografovať v rôznych aranžmánoch.

Sláva Edwarda Janusza sa dostala až do samotnej Viedne, na panovnícky dvor. Dostalo sa mu cti používať titul "cisársky kráľovský dvorný fotograf". Nebol už len remeselníkom, ktorý robil portréty, ale kronikárom mesta, ktorý dokumentoval jeho meniacu sa tvár.

Edwardovi Januszovi vďačíme za takmer fotoreportážne zábery najdôležitejších udalostí na prelome 19. a 20. storočia: vlastenecké oslavy, odhalenie pomníka Tadeusza Kościuszka, návštevy cisára Františka Jozefa a arcivojvodu Maximiliána, otvorenie železničnej trate "Jaslo", príchod prvého lietadla a mnohé, mnohé ďalšie.

Fotograf zomrel po dlhej chorobe 3. marca 1914. Zanechal po sebe zariadenie, ktoré fungovalo až do roku 1990 (do roku 1950 ako súkromné). A predovšetkým obrovskú (desaťtisíce) zbierku sklenených platní, fotografických štočkov a hotových odtlačkov. V roku 1997 bolo objavených niekoľko tisíc ďalších, dovtedy neznámych sklenených negatívov. Vďaka nim je nám ten starý Rzeszów stále blízky...

Zo starého Rzeszowa - (špeciálne číslo časopisu Podkarpacka Historia) č. 3, september 2016.