Bronz, výška 40 cm; dĺžka 60 cm, signované na odliatku, náklad 6 kusov.
Život Michala Wysockého je od útleho veku spojený so sochárstvom. Vyrastal obklopený sochami svojho otca v dielni, ktorá sa nachádzala na dvore ich domu vo Vroclave. Roky strávené hrou v ateliéri viedli k tomu, že voľba jeho životnej cesty sa zdala byť jasná. Michałov otec Stanisław je uznávaným sochárom, ktorého diela sú uznávané a oceňované na národnej i medzinárodnej úrovni. Život vo Vroclave, meste ležiacom na rieke Odre, umožnil rozvinúť vášeň pre plachtenie. Jeho športová kariéra bola školou toho, že na dosiahnutie úspechu treba najprv pretrpieť veľa neúspechov, ale zároveň sa dôsledne usilovať o dosiahnutie cieľa. Michalovým najväčším športovým úspechom bolo víťazstvo na majstrovstvách Poľska v olympijskej triede 470 v roku 2017. Športová vášeň sa stala jeho hlavnou inšpiráciou pri výskume a tvorbe diel počas študentského výmenného pobytu vo Valencii a na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave, ktorú absolvoval v roku 2009.
Séria diplomových prác prezentovaná pod názvom "Esencia" vo vroclavskej galérii BWA predstavila formy inšpirované energiou vetra, pohybom a silami prírody. Účasť na sochárskych súťažiach mu priniesla mnohé ocenenia. Najvýznamnejším bolo získanie ocenenia v súťaži na pomník "Zavraždeným profesorom zo Ľvova" vo Ľvove. Práce na rekonštrukcii pomníkov Josepha von Eichendorffa a R. H. Gopperta v botanickej záhrade vo Vroclave poskytla príležitosť zmerať si sily s remeselnou zručnosťou starých majstrov. Spolu so svojím otcom Stanisławom vytvoril Michał pomníky pápeža Jána Pavla II. v Psích Poliach a v Strašiciach vo Vroclave, niekoľko pamätných tabúľ, vrátane pamätnej tabule režiséra Jerzyho Hasa, a sochu "Orfeus" umiestnenú pred Divadelným múzeom na námestí Plac Wolności vo Vroclave, ktorá je odkazom na minulosť Vroclavu a dielo Theodora von Gosena a jeho syna Marcusa.
Skúsenosti, ktoré získali pri odlievaní a ďalšom vývoji sôch, viedli k spolupráci s umelcami ako Lev Stern a Edward Mirowski, hoci najdôležitejšou úlohou, vyplývajúcou z presvedčenia, že v dielni Wysocki nie je nič nemožné, bola ich účasť na tvorbe hmatových makiet pre nevidiacich a slabozrakých v rámci projektu "Vidieť svet rukami". Počnúc prvým dielom "Bazilika Panny Márie v Gdansku", cez "Gdanský žeriav", "Gdanskú radnicu", "Pomník padlým lodeničiarskym robotníkom", "ORP Błyskawica", "MS Batory", "Hrad pomoranských kniežat" a "SV Dar Pomorza", každá ďalšia bronzová miniatúra priniesla rozvoj technológie a zručností od fyzickej práce v materiáli až po prenesenie modelovania do virtuálneho sveta, technológiu 3D tlače a vývoj vlastnej metódy odlievania. Tieto miniatúry mnohí považujú za jedny z najlepšie vyhotovených a najpresnejších prototypov. Dnes sa v ateliéri, ktorý sa nachádza v centre Vroclavu na ostrove medzi dvoma kanálmi rieky Odry, stretávajú dva prístupy k tvorbe sôch, jeden Stanisławov - klasická práca v hline pred odliatím do bronzu, a druhý Michałov - vytváranie formy vo virtuálnom svete, ktorý ponúka takmer neobmedzené možnosti. Dokončené diela často prezentujú na spoločných výstavách, ako napríklad (výstava v galérii Zapiecek 2010. Varšava, Veľtrh umenia vo Varšave 2010, výstava v Mestskom múzeu v Králikoch 2011, výstava v Múzeu kočiarov v
Galoviciach 2013, výstava v Haus Schlesien v Konigswinteri 2015). Diela je možné vidieť okrem iného aj na výstavách v miestach ako Galéria Platon vo Vroclave a Galéria Kersten v Krakove.
