Rozmery: 32 x 25 cm
Katalóg všetkých litografií Picassa vytvorených v rokoch 1919 – 1963. Obsahuje viac ako 575 litografií, z toho 88 farebných a 12 originálnych dielenských litografií, vrátane 8 dvojitých na 4 obálky a 4 samostatných titulných listov.
Vydavateľ: Editions du Livre – Monte Carlo (prvé vydanie),
Tlač: Atelier Mourlot
Náklad: 449/2500 výtlačkov
.
Stav
Stav zachovania: zväzok I – mierne natrhnutý obal na chrbte, inak veľmi dobrý stav bez akýchkoľvek chýb; zväzok II – mierne natrhnutý obal v hornej a dolnej časti chrbta (po 2 cm bez chýbajúcich častí), uvoľnený blok, inak stav veľmi dobrý; zväzok III – stav ideálny; zväzok IV – mierne (2 cm) natrhnutý obal, bez chýbajúcich častí, inak stav ideálny.
Literatúra
Mourlot, 98, 160, 174, 186, 280-1, 388-9
Životopis
Španielsky maliar, sochár, grafik a keramik, považovaný za jedného z najvýznamnejších umelcov 20. storočia. On a Georges Braque sú zakladateľmi maliarskeho smeru nazývaného kubizmus. Od najmladších rokov prejavoval Pablo svoj maliarsky a výtvarný talent. Najskôr študoval v Španielsku, neskôr v Paríži (1901–1922), kde mal na jeho tvorbu významný vplyv kontakt s postimpresionistami (m. in. Henrim de Toulouse-Lautrekom, ktorý mal veľký vplyv na jeho tvorbu pred rokom 1901). Picassove diela z rokov 1901–1904 sa označujú ako modré obdobie. Boli to diela v melancholickej farebnej škále, zobrazujúce tematiku a postavy chudobných ľudí (Život, Starý gitarista, Dve sestry, Žehlička). Jeho ateliér sa nachádzal na ulici La Boetie. Od roku 1904 býval v Bateau-Lavoir na ulici Ravignan 13. Po tomto období vstúpila Picassoho tvorba do ružového obdobia, okrem iného scény zo života cirkusantov (Dievča na guli, Žongléri, Toaleta, Harlekánova rodina). Od roku 1907 začal Picasso pod vplyvom Paula Cézanna a iberského a afrického umenia tvorivé experimenty s geometrizáciou a zjednodušením formy, ktoré dali vznik kubizmu (Dievčatá z Avignonu, Portrét Gertrudy Steinovej). V neskoršom období po spolupráci s Georgesom Braqueom sa vykryštalizovali princípy analytického, hermetického a syntetického kubizmu. Za manifest kubizmu bola považovaná premiéra scénického diela Paráda na libreto Jeana Cocteaua, ku ktorému hudbu zložil Erik Satie a scénografiu navrhol Picasso. Uviedli ho v roku 1917 „Ruské balety“ Sergeja Diagileva. Nasledujúce roky charakterizovalo neustále tvorivé hľadanie. Keď vypukla občianska vojna v Španielsku, postavil sa na stranu republikánov a v roku 1937 na objednávku republikánskej vlády Španielska za 200-tisíc pesiet namaľoval slávnu Guernicu, obraz vystavený v španielskom pavilóne na Svetovej výstave v Paríži. Obdobie druhej svetovej vojny strávil v Paríži, v roku 1944 vstúpil do Francúzskej komunistickej strany a po vojne sa angažoval na strane ľavicových a mierových hnutí. V roku 1946 odišiel na Azúrové pobrežie. V roku 1948 sa usadil vo Vallauris. V roku 1948 Picasso pricestoval do Poľska, zúčastnil sa Svetového kongresu intelektuálov na obranu mieru vo Vroclave a navštívil aj Varšavu, kde daroval Národnému múzeu svoju zbierku keramiky, kresieb a farebných tlačí. Bol signatárom Štokholmského apelu v roku 1950. V roku 1950 získal Medzinárodnú Leninovu cenu za mier (vtedy nazývanú Stalinovu cenu)[3]. V 40. rokoch maľoval protivojnové obrazy (Masaker v Kórei, Vojna, Mier). Picassovo povojnové tvorivé obdobie je veľmi bohaté, rozmanité a nedá sa klasifikovať.
