Frederic Delanglade (1907–1970)
Strelec zo série Zodiak, 60. roky
litografia/papier, 36,7 x 27 cm
sign. vľavo dole: Delanglade
Frédéric Delanglade, ktorý sa zaujímal o psychiatrické a psychoanalytické výskumy týkajúce sa úlohy nevedomia a sna v duševnom živote, ako aj o umeleckú tvorbu duševne chorých ľudí, sa v roku 1933 pripojil k surrealistickému hnutiu.
V roku 1939 zorganizoval výstavu s názvom Sen v umení a literatúre (fr. Le Rêve dans l'art et la littérature), na ktorej venoval veľa priestoru surrealistickým maliarom, ako boli Victor Brauner, Óscar Domínguez, Esteban Francès, Jacques Hérold, André Masson, Matta, Gordon Onslow-Ford, Wolfgang Paalen, Kurt Seligmann, Yves Tanguy, Raoul Ubac, Remedios Varo a Delhy Tejero.
Po tom , čo bol zajatý počas nemeckej ofenzívy v júni 1940, utiekol a vo vile Air-Bel v Marseille sa pripojil k spisovateľom André Bretonovi a Victorovi Sergeovi, ako aj k maliarom Maxovi Ernstovi, Massonovi, Domingueza, Braunera a Wifreda Lama. Všetci čakali na vízum do Ameriky, ktoré by im umožnilo uniknúť pred vichystkou políciou a nacistickým Nemeckom. Delanglade sa zúčastňoval na spoločných hrách, ako napríklad kreslenie „vynikajúcich mŕtvol“ (fr. cadavres exquis), a na tvorbe Marseillej hry (fr. Jeu de Marseille) založenej na pravidlách marseillského tarotu.
V roku 1943 sa ukrýval v Rodeze u svojho priateľa, doktora Gastona Ferdièrea, ktorý v tom čase viedol psychiatrickú nemocnicu, kde pobýval Antonin Artaud. Po oslobodení sa vrátil do Paríža.
V roku 1946 bol Frédéric Delanglade hlavným realizátorom veľkej „kolektívnej“ fresky v lekárskej sále (strážnica) nemocnice Sainte-Anne v Paríži, ktorá bola počas okupácie zničená. Na projekte sa podieľali okrem iných Francis Bott, Oscar Dominguez, Maurice Henry, Jacques Hérold, Marcel Jean a Manuel Viola.
V roku 1947 na žiadosť André Bretona vytvoril jeden z Dvanástich oltárov pre Medzinárodnú výstavu surrealizmu v Galérii Maeght a zabezpečil grafickú jednotnosť surrealistického balíčka kariet, ktorý mal byť v tom čase vydaný.
Spolu so Salvadorom Dalím, Bernardom Buffetom a Jeanom Cocteauom sa podieľal na ilustráciách k Apokalypse svätého Jána v knihe, ktorá bola prezentovaná ako najdrahšia na svete.
Pravidelne si dopisoval s niekoľkými spisovateľmi, medzi nimi aj s Marguerite Yourcenarovou.
Ako milovník Lewisa Carrolla zložil skladbu À Lys – snovú odbočku na tému Alica v krajine zázrakov. Ilustroval tiež dielo Henryho de Montherlanta Le Bestiaire céleste.
Predaj zbierky André Bretona umožnil opätovné objavenie tohto surrealistu.
