Benoît Audran (1661-1721) Podľa Charlesa Le Bruna (1619-1690), LE SERPENT D'AIRAIN / ZÁZRAK A KRUH/.

lept, medená platňa/papier, cca 59 x 73,5 cm (odtlačok platne), cca 60 x 76 cm (rezaný list)
v kompozícii, vľavo dole: le Brun Pinx.; uprostred: L. Cars ex.; vpravo: Audran Sculp.
pod kompozíciou text (citát z Biblie v latinčine a francúzštine): Toedere coepit populum itineris ac laboris; locutusque est contra Deum et Moysen: quamobrem misit Dominus in populum / iguitos Serpentes; venerunt ergo ad Moysen atque dixerunt: Paccarimus: fecitque Moyses, jussu Dei, Serpentem aeneum et posuit pro Signo; quem cum percussi aspicerent, sanabantur. / Numer. Cap. 21 // Le peuple d'Israel s'ennuiant du chemin et du travail, parla contre Dieu et contre Moïse. C'est pourquoy le Seigneur envoia contre ce peuple / des serpens dont la morsure brûloit comme le feu: ils vinrent donc a Moïse, et ils lui dirent: Nous avons peché: et Moise fit par le / commandement de Dieu, un Serpent d'airain; et il le mit pour signe; et ceux qui aiant ete blessez le regardoient, étoient guéris
pod textom vľavo: C. le Brun in. et pinx.; uprostred: A Paris chez Lau.t Cars Graveur Ordinaire du Roy rue S.t Jacques vis a vis le College du Plessis au Nom de Jesus; vpravo: B. Audran fecit
dobrý stav zachovania; stopy po konzervovaní: lokálne reštaurovanie papiera na okrajoch

LITERATÚRA:
- Charles Le Blanc, Jacques-Charles Brunet, Manuel de l'Amateur d'Estampes: contenant un dictionnaire des graveurs de toutes les nations dans lequel sont décrites les estampes rares, précieuses et intéressantes [...], Paris 1854, zv. 1, s. 73, položka 12.

Benoît Audran vyryl kompozíciu, ktorú sám Le Brun zopakoval v rôznych médiách. Obraz datovaný okolo roku 1649 sa nachádza v zbierke Bristolského mestského múzea a galérie. Tapiséria s Mojžišom a medeným hadom, ktorú podľa jeho návrhu vyhotovil v rokoch 1685 až 1687, sa nachádza v Louvri. Audranovu rytinu vydal ďalší významný parížsky rytec Laurent Cars (1699 - 1771).

Obsah rytiny odkazuje na biblický príbeh o Izraelitoch, ktorých Mojžiš vyviedol z Egypta: "Z hory Hor sa vydali smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu, ale cestou ľudia stratili trpezlivosť. Začali hovoriť proti Bohu a Mojžišovi: Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby sme tu na púšti zomreli? Nie je tu ani chleba, ani vody a už sme sa stali úbohými pri tejto skromnej potrave". Pán teda poslal na ľud hady s pálivým jedom, ktoré ľud uštipli, takže veľký počet Izraelitov zomrel. Ľud teda prišiel k Mojžišovi a povedal: "Ty, ktorý si tu? "Zhrešili sme tým, že sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Prihovor sa za nás u Pána, aby od nás odstránil hady." Mojžiš sa prihovoril za ľud. Vtedy Pán povedal Mojžišovi: "Urob hada a polož ho na vysokú hromadu; potom každý, koho uštipne, ak sa naňho len pozrie, zostane nažive." Mojžiš teda urobil medeného hada a položil ho na vysokú hromadu. A naozaj, ak niekoho uhryzol had a uhryznutý sa pozrel na medeného hada, zostal nažive." (Kniha Numeri, 21, 4-9).

Scéna zobrazená Le Brunom je veľmi dynamická. Pozornosť pútajú prudké gestá a mimika postáv, ktoré dokonale vyjadrujú dramatickosť situácie. Charles Le Brun roky študoval výraz ľudskej tváre. Je autorom publikácie o tom, ako zobrazovať tváre vyjadrujúce rôzne vášne: "Méthode pour apprendre à dessiner les passions" (1698).