Japonský drevorez, tuš, papier, 21x27 cm (formát papiera), podpis autora, na okrajoch nápisy v japončine
Analogický drevorez sa nachádza v zbierke Rijksmuseum v Amsterdame a Britského múzea v Londýne. Dielo pochádza z albumu s názvom: Keinen kacho gakan (Keinenov album obrazov vtákov a kvetov) vydaného v Osake v novembri 1892 v spolupráci s Aoki Kouzaburo. V albume bolo uverejnených celkovo 12 drevorezov.
Imao Keinen (1845 - 1924 ) bol japonský maliar a grafik. Narodil sa v Kjóte, študoval klasické japonské maliarstvo, kaligrafiu a grafiku. Prechodné fázové zmeny medzi obdobím Edo a Meidži okolo roku 1868 viedli k bankrotu jeho rodinného podniku. V dôsledku toho sa Keinen živil ako textilný návrhár. Neskôr si založil vlastný ateliér a stal sa maliarom a grafikom. V roku 1888 získal miesto profesora na maliarskej škole v prefektúre Kjóto. V roku 1904 bol vymenovaný za hlavného umelca cisárskeho dvora. Špecializoval sa na kacho-ga, teda maľby vtákov a kvetov s naturalistickými detailmi. Najznámejší je jeho album "Keinen kačó gafu" (1891), ktorý pozostáva zo 4 zväzkov po 40 grafikách. Po vydaní tohto albumu sa stal členom výboru pre umenie na cisárskom dvore a v roku 1919 členom Cisárskej akadémie výtvarných umení. Jeho diela sú súčasťou zbierok mnohých múzeí na celom svete.
Výraz "kachō-ga" v japončine je spojením troch slov: "ka" - kvet, "cho" - vták, "ga" - maľba, takže doslova znamená obrazy kvetov a vtákov. V umení Ďalekého východu je to jeden z hlavných umeleckých námetov. Zahŕňa aj rastliny, trávy, stromy, zvieratá, ryby, hmyz - vlastne celý živý prírodný svet s výnimkou človeka a krajiny. Grafiky kačó-e boli vysoko cenené pre svoju krásu a presnosť a boli široko zbierané v Japonsku aj v zahraničí. Obľuba týchto tlačí je čiastočne spôsobená tým, že odrážajú tradičné japonské hodnoty a estetiku, ktoré kladú veľký dôraz na harmóniu s prírodou. Drevoryty boli často naplnené symbolickým a alegorickým významom, napríklad spojením určitých vtákov alebo kvetov s určitými ročnými obdobiami alebo vlastnosťami. Majstri kachō-ga sa riadili výrazom aj emóciami; podarilo sa im zachytiť farby a jemnosť kvetov a správanie vtákov v prírode. Konkrétne dvojice vtákov, hmyzu a kvetov, ktoré boli okrem fyzickej krásy presýtené aj metaforickým významom, sa stali základom tradície, ktorá pretrváva dodnes.
