Janusz KOTARBIŃSKI (1890-1940), Gazda, 1923

linoryt, papier, 19 x 14,5 cm (čistý paspart), 30 x 24,5 cm (paspart); sign. na doske p. d.: JK

Janusz Wiktor Kotarbiński (narodený 30. júla 1890 v Gołonogu, zomrel 13. januára 1940 v Zakopanom) - poľský maliar, výtvarník a spisovateľ. narodil sa 30. júla 1890 v obci Gołonóg (v súčasnosti okres Dąbrowa Górnicza) v rodine Apoloniusza Eustachyho a Matyldy z Mętracky. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove. v roku 1919 sa usadil v Zakopanom, kde sa začal venovať výskumu jaskýň a tvorbe etnografickej zbierky. Túto zbierku, pozostávajúcu z predmetov domácej potreby a ženských ozdôb, daroval v roku 1923 Tatranskému múzeu, v tom istom roku napísal a vydal vlastné ilustrované Tatranské novely. V roku 1924 napísal poviedku o rytieroch spiacich v Koštianskej doline a súbežne maľoval horské a ľudové obrazy a zakopanské krajinky. Zúčastnil sa na mnohých výstavách, okrem iného aj so Spoločnosťou priateľov výtvarného umenia v Krakove. Organizoval výstavy obrazov v Poľskom bazáre a v roku 1925 sa stal členom predstavenstva Spolku "Podhalské umenie". Dielo, ktoré mu prinieslo najväčšiu slávu, ale zároveň prispelo k ukončeniu jeho maliarskej kariéry, boli polychrómované a vitrážové okná v kostole Svätej rodiny v Zakopanom na Krupówkách. Dielo bolo ostrakizované umeleckou komunitou v Zakopanom, čo spôsobilo, že sa umelec izoloval. Od roku 1934 až do svojej smrti v roku 1940 neudržiaval žiadne kontakty so zakopanskými umelcami.