Janusz KOTARBIŃSKI (1890-1940), Na polowaniu w Tatrach, 1923

linoryt, papier; 20 x 15 cm (vo svetle pasparty);
signované na doske p. d.: JK.
Glosa: Janusz Wiktor Kotarbiński (narodený 30. júla 1890 v Gołonogu, zomrel 13. januára 1940 v Zakopanom) - poľský maliar, výtvarník a spisovateľ. Narodil sa v obci Gołonóg (v súčasnosti okres Dąbrowa Górnicza) Apoloniuszovi Eustachymu a Matylde r. Mętracka. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove. V roku 1919 sa usadil v Zakopanom, kde sa začal venovať výskumu jaskýň a tvorbe etnografickej zbierky. Túto zbierku pozostávajúcu z predmetov domácej potreby a ženských ozdôb daroval v roku 1923 Tatranskému múzeu, v tom istom roku napísal a vydal vlastné ilustrované "tatranské romány". V roku 1924 napísal poviedku o rytieroch spiacich v Koštianskej doline, zároveň maľoval horské a ľudové obrazy a zakopanské krajinky. Zúčastnil sa na mnohých výstavách, okrem iného aj so Spoločnosťou priateľov výtvarného umenia v Krakove. Organizoval výstavy obrazov v Poľskom bazáre a v roku 1925 sa stal členom predstavenstva Spolku "Podhalské umenie". Dielo, ktoré mu prinieslo najväčšiu slávu, ale zároveň prispelo k ukončeniu jeho maliarskej kariéry, boli polychrómované a vitrážové okná v kostole Svätej rodiny v Zakopanom na Krupówkách. Dielo bolo ostrakizované umeleckou komunitou v Zakopanom, čo spôsobilo, že umelec sa izoloval. Od roku 1934 až do svojej smrti v roku 1940 neudržiaval žiadne kontakty so zakopanskými umelcami.