Farebná litografia na papieri Arches velin. Rozmery 56 x 38 cm
Signované na doske: Maurice Utrillo V; l.d. ceruzkou: 247/275
Signované ceruzkou Jeanom Fabrisom, potvrdené jeho pečiatkou na zadnej strane
Vydanie overené suchou pečaťou S.P.A.D.E.M a tiež suchou pečaťou ateliéru Maurice Utrillo.V
(Jean Fabris, francúzsky historik umenia a tajomník vdovy po maliarovi)
V 19. storočí pracovalo na kopci Montmartre 30 mlynov, ktoré slúžili na rôzne účely - mleli obilie aj lisovali úrodu hrozna na víno. Les moulin de Montmartre mleli aj vápenec na sadru, kamene alebo cibuľu na výrobu parfumov. V hornej časti ulice Lepic sa nachádzalo viac ako tucet týchto mlynov. Dnes sa zachovali len dva, Blute-fin z roku 1662 a Radet z roku 1717; tieto dva mlyny spojené do jedného tvoria lokalitu známu ako "Moulin de la Galette".
V roku 1809 mlyny kúpila rodina Debray. Galette bola obilná žemľa, ktorú predávali majitelia - zvyčajne s pridaným pohárom mlieka. Táto žemľa sa stala takou slávnou, že podľa nej bolo pomenované miesto výroby. V roku 1830 bolo mlieko nahradené vínom, najmä miestnym z Montmartru, a Moulin de Galette sa zmenil na kabaret.
Parížania navštevovali Montmartre, aby si užili jednoduchú zábavu vo vtedajšej vidieckej časti mesta. Pri pohári vína a čerstvom chlebe si mohli oddýchnuť a zároveň si vychutnať nádhernú panorámu mesta a Seiny z kopca.
Maurice Utrillo, rodený Maurice Valadon (1883 - 1955) - francúzsky maliar a grafik, predstaviteľ École de Paris.
Bol nemanželským synom výtvarníčky a modelky Suzanne Valadonovej. V siedmich rokoch ho adoptoval katalánsky umelecký kritik Migueal Utrillo y Molina. Od detstva bol alhokolik, cigánsky sa potuloval medzi krčmami na Montmartri a vytriezveniami a psychiatrickými liečebňami.
V 18 rokoch začal maľovať ako súčasť terapie v boji proti alkoholizmu. Do roku 1903 namaľoval už stovky pohľadov na parížske predmestie Montmartre. Jeho prvé obrazy prezrádzajú vplyv Camilla Pissarra a Alfreda Sisleyho (tzv. obdobie Montmagny). V roku 1909 bola jeho maľba zaradená do Jesenného salónu. V tomto období prestal tvoriť v plenéri impresionistickým spôsobom a začal maľovať z pohľadníc. Sústredil sa na zobrazovanie bielych budov pomocou lepidla, omietky a bielej farby. V tomto období vznikli jeho najvýznamnejšie obrazy. (tzv. biele obdobie 1908 - 14). Ďalšiu fázu jeho tvorby charakterizujú jasné farby a väčší dôraz na líniu a nový námet: ženy kráčajúce po ulici videné chrbtom k divákovi (tzv. cloisonné obdobie 1914-20). Po roku 1920 tvoril viacfarebné, ale menej umelecky hodnotné obrazy (tzv. farebné obdobie).
V roku 1912 sa zúčastnil na výstave francúzskeho umenia v Mníchove. V roku 1913 mal svoju prvú samostatnú výstavu. V roku 1924 bol kvôli postupujúcej alkoholickej chorobe uväznený a pokúsil sa o samovraždu. V roku 1928 mu bol udelený Rad čestnej légie. V roku 1935 sa oženil s francúzskou herečkou Lucie Valore, ktorá sa predtým priatelila s jeho matkou.
Bol mimoriadne plodným maliarom. Len počas prvej svetovej vojny namaľoval 1 200 olejomalieb. V posmrtne vydanom katalógu jeho diel je uvedených viac ako 3 500 obrazov. Hlavnou témou jeho diel sa stala mestská krajina (úzke chudobné uličky, parížske zákutia, sivé múry, malé mestá, provinčné kostoly). Maľoval aj portréty a zátišia. Sporadicky sa venoval scénografii: v roku 1926 vytvoril dekorácie pre ruský baletný súbor Sergeja Ďagileva a v roku 1948 spolupracoval s parížskou Komediálnou operou. Zomrel na zápal pľúc.
