Piotr Stachiewicz (1858 – 1938), pán Zagłoba

Heliogravúra (viditeľný odtlačok dosky), 25 x 19 cm, vnútorný rozmer paspartu;
autorský nápis na doske v pravom dolnom rohu: „BOH VEDEL, PREČO VYTVORIL VČELY S HLBOKÝMI OČAMI“.
Pod kompozíciou je podpis umeleckej litografickej dielne „Meisenbach Riffarth & Co“.

Piotr Stachiewicz (nar. 29. októbra 1858 v Nowosiółkach Gościnnych, zomrel 14. apríla 1938 v Krakove) – poľský maliar a ilustrátor. V rokoch 1877–1883 študoval na krakovskej Akadémii výtvarných umení u Jana Matejku, Władysława Łuszczkiewicza a Floriana Cynka. Štúdium v rokoch 1882–1885 pokračoval v Mníchove.Od roku 1885 žil v Krakove, kde maľoval náboženské, historické a žánrové obrazy, ako aj portréty. Známy je najmä vďaka portrétom ženy v krakovskom kroji, pre ktoré mu pózovala „Krásna Zośka“ – Zofia Paluchová. Stachiewicz je autorom mozaikovej výzdoby kostola jezuitov. Popularitu mu priniesol okrem iného cyklus obrazov „Kráľovná neba. Legendy o Panne Márii“ z roku 1893, z ktorého vytvoril aj grafiky, ktoré sa neskôr predávali vo veľkom množstve[4]. Od roku 1889 bol členom Spoločnosti priateľov výtvarného umenia, v rokoch 1900–1913 v nej zastával funkciu podpredsedu. V rokoch 1912–1918 prednášal na Vysokých kurzoch pre ženy menovaných po Adrianovi Baranieckom (súčasne bol vedúcim a kurátorom umeleckého oddelenia).

Jeho obľúbenou témou maliarskych diel bola Panna Mária s Ježiškom, scény zo života krakovského ľudu a prenasledovanie starovekých kresťanov, preto vytvoril ilustrácie k románu Quo vadis od Henryka Sienkiewicza[6], a okrem toho aj k poézii Adama Mickiewicza a Márie Konopnickej, ako aj ilustrácie k reklamám. V roku 1892 namaľoval obraz „Smrť baníka“, ktorý bol ocenený cenou Akadémie vied menovanej po Probusovi Barczewskom. V rokoch 1893–1895 vznikol, dnes už stratený, cyklus dvanástich obrazov z jeho dielne, ktoré znázorňovali bane vo Wieliczke a prácu tamojších baníkov. Inicioval vznik krakovského dvojtýždenníka „Świat“ a spolu s Włodzimierzem Tetmajerom v roku 1931 vydal Album farebných reprodukcií. Pred rokom 1923 bol čestným predsedom Zväzu poľských výtvarných umelcov v Krakove.

Georg Meisenbach bol nemecký rytec a vynálezca autotypu. V roku 1883 sa spoločnosť Meisenbach & Co. spojila so spoločnosťou Heinrich Riffarth & Co. a založila Meisenbach Riffarth & Company, známe európske grafické podnik.

Heliogravúra (z gr. helio + gravúra) – druh grafickej techniky hlbokotlače, podobný akvatinte, spočívajúci vo fotografickom prenesení obrazu na kovovú dosku (najčastejšie medenú) a leptaní pomocou svetlocitlivej emulzie tak, aby najsvetlejšie miesta vytvorili najpovrchnejšie zárezy. Vynájdená v roku 1879. Tlač prebieha na špeciálnom ručnom lise. Heliogravúra, ktorá sa rozšírila v 19. storočí, bola neskôr nahradená rotogravúrou, pretože heliogravúra je nákladná a veľmi časovo náročná metóda. Heliogravúru sa používa len vtedy, keď je potrebné vytvoriť malý počet kópií vo veľmi vysokej kvalite.