Adam Hoffmann (1918–2001)
Akt, 60. roky
tuš/papier, 23,7 x 19 cm
sign. vľavo dole: Adam Hoffmann
Štúdium začal v roku 1938 na Jagelovskej univerzite a v súkromnej škole kresby a maľby Alfreda Terleckého. Počas okupácie študoval na Kunstgewerbeschule a v rokoch 1945–1948 na Akadémii výtvarných umení v Krakove (v ateliéroch maľby Władysława Jarockého a Eugeniusza Eibischa a v ateliéri grafiky Konrada Srzednického). Pôsobil ako pedagóg na umeleckých gymnáziách v Katowiciach a Krakove, neskôr na Akadémii výtvarných umení v Krakove, na jej katovickej pobočke a v Krakove na Katedre grafiky. Bol kresliarom, maliarom a venoval sa aj plagátovej tvorbe. Adam Hoffmann bol rovesníkom umelcov z Krakovskej skupiny, priatelil sa s Jerzym Nowosielskim a Jerzym Skarżyńskim, ale ako tvorca zostal v opozícii voči prúdu maliarskej avantgardy. Vytvoril si vlastný, individuálny svet. Hlavnou témou umenia Adama Hoffmanna je vzťah medzi ženou a mužom, ktorý zobrazoval groteskne, karikaturisticky a sarkasticky. Čerpal z biblických (Salome), mytologických (Únos Európy) a shakespearovských motívov, v skutočnosti však vytvoril vlastnú ikonografiu. Diváci, ktorí sa pozerajú na kresby tohto umelca, na prvý pohľad vidia svet, ktorý sa im zdá jednoducho škaredý, ale neskôr bude pre mnohých fascinujúci; objavia múdrosť autora a zistia, že svet videný jeho očami je nesmierne smiešny.
Adam Hoffmann sa v roku 1955 zúčastnil výstavy mladého výtvarného umenia v „Arsenale“ vo Varšave. Medzi jeho samostatné výstavy patria výstavy vo Varšave – kresby a maľby v Kordegarde (1966) a kresby v Zachęcie (1972), ako aj výstava kresieb v Krakove v Paláci umenia (1973). V roku 2003 zorganizovalo Národné múzeum v Krakove veľkú retrospektívnu výstavu diel umelca s názvom „Adam Hoffmann. Kresliar“.
