Dielo zo súkromnej zbierky, vlastná technika, rámované, tvrdené sklo, papier, signované.
Rozmery:30x25 cm.
Andrzej Witold Wajda (narodený 6. marca 1926 v Suwałkach, zomrel 9. októbra 2016 vo Varšave) - poľský filmový a divadelný režisér, v mladosti aktívny maliar. V sezóne 1989/1990 bol umeleckým riaditeľom divadla Powszechny vo Varšave. Jeho filmy boli štyrikrát nominované na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. V rokoch 1989-1991 senátor prvého volebného obdobia. Rytier Rádu bieleho orla.
Popularitu si získal vďaka filmom, ktoré iniciovali tzv. poľskú filmovú školu: Kanał (Kanál ) a Popiół i diament (Popol a diamant), v ktorých zúčtoval s obdobím druhej svetovej vojny. Nakrútil filmové adaptácie mnohých literárnych diel, napríklad Popioły, Brzezina, Wesele, Ziemia obiecana, Panny z Wilka a Pan Tadeusz. Bol spolutvorcom kina morálneho nepokoja, ktorého súčasťou boli filmy založené na sociálnych témach, odhaľujúce patologické javy komunistického systému v Poľsku: Človek z mramoru a jeho pokračovanie Človek zo železa, ocenené Zlatou palmou na 34. MFF v Cannes. Medzi jeho najnovšie počiny patrí martyrologický film Katyň a experimentálny Tatarak/ Sladký zhon. Režisér tiež inicioval vznik Filmovej skupiny "X", ktorá existovala v rokoch 1972 - 1983, Majstrovskej školy filmovej réžie založenej v roku 2002 a autorského filmového štúdia. Jeho divadelné aktivity zahŕňali inscenovanie hier v divadlách v Gdansku, Varšave, Krakove (Z biegiem lat, z biegiem dni...) a v zahraničí.
Jeho tvorba odkazovala na poľský symbolizmus a romantizmus a bola pokusom o zúčtovanie s mýtmi poľského národného povedomia. Za svoj prínos k rozvoju kinematografie bol opakovane ocenený, vrátane Oscara za celoživotné dielo v roku 2000. Za celoživotné dielo mu udelili aj čestného Zlatého medveďa, Cézara a Zlatého leva.
