farebná tintypia, papier, 15x20,5 cm, signované pod monogramom p.d.: EO, vydalo Poľské kníhkupectvo vo Ľvove.
Dielo je zarámované.
Poľský maliar a ilustrátor tvoriaci v secesnom štýle. Narodil sa v šľachtickej rodine erbu Belina. Ako dieťa osirel po otcovi a matke, vyrastal u starých rodičov z matkinej strany. Keďže zdedil veľký majetok, už v mladosti začal brať hodiny kreslenia od významných maliarov. V rokoch 1890 - 1891 študoval vo Varšave v triede kreslenia Wojciecha Gersona a v rokoch 1891 - 1893 u Izydora Jablonského a Jana Matejku na Škole výtvarných umení v Krakove. V štúdiu pokračoval v Mníchove a Paríži. V roku 1897 odišiel študovať na Hollósyho školu a pobudol aj v Maďarsku, kde Hollósy založil umeleckú kolóniu. Od roku 1898 žil 20 rokov v Ríme a precestoval aj Sorrento, Amalfi, Capri, navštívil Benátky, Padovu, Ravennu, Florenciu a Sienu. Podieľal sa na živote poľskej umeleckej kolónie v Ríme a bol spoluzakladateľom slobodomurárskej lóže "Polonia".
Do Poľska sa vrátil v roku 1921 a usadil sa vo Varšave. Od roku 1925 bol profesorom na Škole výtvarných umení W. Gersona vo Varšave a v rokoch 1933 až 1934 jej riaditeľom. Bol členom Spolku poľských výtvarníkov "Sztuka". Spolu so svojimi priateľmi založil slobodomurársku lóžu "Kopernik". Bol podpredsedom Spoločnosti na podporu výtvarného umenia. Počas každoročného otvorenia salónu Zachęta bol svedkom atentátu na prezidenta Gabriela Narutowicza, ktorý spáchal maliar Eligiusz Niewiadomski, a spolu s jedným z prezidentových pobočníkov Niewiadomského zajal. Počas druhej svetovej vojny zostal vo Varšave. Po Varšavskom povstaní sa presťahoval do Skierniewíc, kde ho v januári 1945 zabila náhodná strela na ulici
