Jan Styka (1858 Ľvov - 1925 Rím), skica k filmu "Kristus učiteľ"

Ceruzka, papier, 38 × 25 cm v ľahkom paspartovaní

Proveniencia:
Schlockoffa.
Súkromná zbierka, Poľsko

Ide o skicu k obrazu Jána Styka Kristus učí, známu aj z prezentovaného drevorezu Kristus učí (v zbierke Národného múzea v Krakove, eng. Edwara Nicza (1851-1916) podľa originálu Jana Styku, reprod. "Kłosy" R. 1888, č. 1196, s. 345) "Obraz vznikol v 80. rokoch 19. storočia v Krakove, pravdepodobne v ateliéri Jána Matejku, na objednávku evanjelickej farnosti v Lodži. Bol umiestnený v hlavnom oltári jej patriaceho kostola zasväteného svätému Jánovi Evanjelistovi. Po druhej svetovej vojne, keď kostol prešiel do rúk jezuitov, bolo Stykino plátno umiestnené na pravom balkóne. Kompozícia je nepochybne inšpirovaná Kázňou na vrchu, najdôležitejšou scénou Kristovho učenia, považovanou za kódex kresťanskej morálky, ktorú najrozsiahlejšie a pravdepodobne najvernejšie opísal svätý Matúš, (Mt 5, 1 - 7, 29). Styková maľba neobsahuje žiadne priame narážky na početné evanjelistom citované podobenstvá, ktoré v tom čase predniesol Ježiš. Vyjadruje ich jednoducho: monumentálne zobrazená postava Krista-orátora na skale je obklopená poslucháčmi. Medzi nimi vidíme učeníkov, matky s deťmi a mladé dievča. Rytinu vyhotovil Edward Nicz, drevorezbár a vydavateľ z Varšavy. Bol jedným z najtalentovanejších ilustrátorov svojej doby. Reprodukoval najmä diela súčasných poľských maliarov a ilustrátorov, ktoré prezentoval na mnohých výstavách v Poľsku i v zahraničí a publikoval vo varšavských a petrohradských časopisoch. Vynikajúce z hľadiska techniky, vyznačujú sa mäkkou líniou a zručným používaním chiaroscuro efektov" (Lucyna Lencznarowicz, MNK, digitálna zbierka).

Kresba pochádza z pozostalosti približne 100 kresieb zachovaných v zbierke Pavla Schlockoffa - najbližšieho priateľa Adama Styku (syna Jána Styku). Po emigrácii do Spojených štátov koncom 40. rokov 20. storočia Adam Styka zveril Paulovi správu svojich parížskych záležitostí, predaj rôznych obrazov a tiež predaj svojho bytu na Place Pigalle 5. Rozprával mu aj o svojom každodennom živote a členoch svojej rodiny. Ovocím tohto priateľstva sú zachované kresby a obrazy Jana Styka i jeho synov, ako aj bohatá korešpondencia medzi Paulom Schlockoffom a Adamom, ale aj Vandou a Doris Styka (manželkou Tadeáša). Z približne šesťdesiatich listov sa dozvedáme množstvo podrobností. Adam Styka písal Paulovi o pobyte v Arizone v roku 1948, ktorý zmenil jeho maliarsku tvorbu. Ako napísal vo svojich listoch: "dva mesiace som bol s manželkou v Arizone, kde som veľa maľoval, nadšený tamojším svetlom, krajinou a najmä kovbojmi s koňmi. Takže, keďže som bol dočasne mimo Afriky, dalo by sa povedať, že som prešiel na americké témy". V ďalších listoch sa spomína smrť matky (manželky Jana Styka), potenciálny predaj obrazu Tadeáša Styka do Louvru alebo výstavba miestnosti Ukrižovania v Kalifornii, v ktorej má byť umiestnený monumentálny obraz Jana Styka.