Jan WAŁACH (1884-1979), Skripaľ na pozadí lesa, 1939/2014

Drevoryt, kartón; 29 x 31 cm (kompozícia), 34 x 42 cm (list).
Glosa: Drevoryt pochádza z portfólia "Istebna" vyrazeného v roku 2014 z pôvodných štočkov, pod kompozíciou faksimile podpisu autora.
Jan Wałach sa narodil v roku 1884. Pochádzal z rodiny beskydských horalov z Istebnej. Bol žiakom Józefa Mehoffera, Juliana Fałata, Ferdynanda Ruszczyca a Jana Stanisławského. Vďaka štipendiu Akadémie výtvarných umení študoval na súkromnej Academie Julien v Paríži a na parížskej Ecole de Beaux Arts v ateliéri francúzskeho maliara Fernanda Cormona (medzi jeho žiakov patrili aj (Henri Marret, Henri Matisse, Henri de Toulouse-Lautrec, Vincent van Gogh). Do Istebnej sa vrátil v roku 1911. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúskej armáde ako maliar a medailér, kreslil mapy, maľoval portréty vojakov a obrazy z bojísk, pričom so 100. plukom zeme Cieszyn prešiel takmer celý karpatský oblúk. Po vojne bol vyznamenaný Zlatým krížom za zásluhy s korunou za statočnosť. Debutoval výstavou kresieb v roku 1904 v Minsku. "Objavil" ho a systematicky propagoval jeho dlhoročný mecenáš Jerzy Warchałowski, neskôr vystavoval svoje diela na skupinových výstavách v Krakove, Katoviciach a Varšave. Po druhej svetovej vojne naďalej žil a tvoril v Istebnej. Tvoril až do veku 95 rokov; zomrel v roku 1979.
Tvorba Jana Wałacha je blízka tradícii naturalizmu, ktorá sa rozvíjala od polovice 19. storočia. Charakterizuje ju snaha o dôkladné zobrazenie pozorovanej skutočnosti, ale bez snahy ukázať temné stránky života - celok je harmonizovaný, plný pokoja a rovnováhy medzi prírodou a prácou.
Rodné Sliezske Beskydy boli pre umelca zdrojom inšpirácie, z ktorej čerpal v plnej miere - krajinu, kultúru, zvyky, človeka a realitu zašlých čias zaznamenal v akvareloch, kresbách, plastikách, kvašoch a drevorezoch.