Litografia, 1966
Rozmery: 54 x 76 cm, 58,5 x 87 cm
Autorská edícia: épreuve d'artiste
Signatúra ceruzkou: v spodnej časti kompozície
Ohnutie listu.
Lucjan Mianowski (nar. 2. februára 1933 v Strzemieszycach Wielkich, zomrel 23. júla 2009 v Poznani) – poľský maliar a grafik, profesor na Katedre grafiky Akadémie výtvarných umení v Poznani.
V roku 1950 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Krakove v ateliéri plagátov pod vedením Macieja Makarewicza a pokračoval u Konrada Srzednického v ateliéri litografie. V roku 1955 sa uskutočnil debut Lucjana Mianowského, ktorý vystavoval svoje diela na Celopoľskej výstave mladého výtvarného umenia „Proti vojne – proti fašizmu“ vo Varšave. Diplom s vyznamenaním získal v roku 1956, a o tri roky neskôr vďaka štipendiu francúzskej vlády odišiel do Paríža, aby študoval na École Nationale Supérieure des Beaux-Arts. Bol žiakom Pierra Clarina v ateliéri litografie, štúdium trvalo v rokoch 1959 až 1960 a 1963 až 1964. V roku 1964 odišiel tvoriť do Škandinávie, kde strávil rok, po čom sa vrátil do vlasti a stal sa docentom litografie na Akadémii výtvarných umení v Poznani. V roku 1967 odišiel na umelecký pobyt do Francúzska a Alžírska a o štyri roky neskôr, v roku 1971, bol ministrom kultúry a umenia ocenený za celoživotné dielo za svoje umelecké úspechy a pedagogickú činnosť. Mianowského rané diela sú expresionistické a groteskné, neskôr sa v nich prejavujú vplyvy surrealizmu a následne informelu. V 60. rokoch a v prvej polovici 70. rokov 20. storočia umelec čerpal z pop-artu a začal s prvými pokusmi vo fotografii; od konca 70. rokov sa v jeho dielach prejavil vplyv hyperrealizmu. Počas posledných niekoľkých rokov života experimentoval s počítačovou grafikou. Umelec bol majstrom farebnej litografie. V 60. a 70. rokoch sa zúčastňoval na najprestížnejších svetových grafických súťažiach, festivaloch a prezentáciách poľského umenia na Západe. Bol známy a veľmi cenený v škandinávskych krajinách, vo Francúzsku a v Japonsku. Jeho dielo „Západ slnka“ z roku 1964 sa objavilo vo filme „Tri dni kondora“ od Sidneya Pollacka.
Diela Lucjana Mianowského sa nachádzajú v zbierkach mnohých múzeí a galérií v krajine aj za jej hranicami, okrem iného v Národnom múzeu vo Varšave, Krakove, Bydgoszczi, Poznani, v Múzeu moderného umenia v New Yorku, v Museum de Arte Moderna v São Paule, v Múzeu súčasného umenia v Tokiu, v Moderna Museet vo Štokholme, v Kongresovej knižnici vo Washingtone, v Bibliothèque Nationale de France v Paríži, v Albertine vo Viedni a v ďalších inštitúciách.



