Pablo Picasso (1881-1973), Autoportrét s bradou II zo série 40 Picassových kresieb na Buffonovom námestí, 1957

Litografia, pergamenový papier Marais, 36 x 27 cm v ľahkej paspule - partout, 47 x 38 cm;
Vydavateľ: Henri Paul Jonquières; vykonané: Ateliér Duval; typografia: Priester Feres.

Vystavená litografia pochádza z vôbec jediného vydania týchto 40 Picassových kresieb v roku 1957, a to so súhlasom Dory Maar a vďaka vydavateľovi (Henri Paul Jonquières), ktorý jej sprístupnil jediný exemplár s týmito kresbami. Ďalšia história originálu tohto portfólia po smrti Dory Maar v roku 1997 nie je známa.

Picasso po vydaní série 31 rytín k Buffonovým textom v roku 1942 priniesol v roku 1943 kópiu Histoire naturelle svojej milovanej surrealistickej fotografke a maliarke Dore Maar. Počas pobytu v jej ateliéri vyzdobil okraje tejto série grafík ľudskými hlavami, zvieratami a fantastickými bytosťami, pričom samotná Dora Maar bola na titulnej strane zobrazená ako žena vtáka sfingy. Keď jej tento výtlačok odovzdával, napísal jej venovanie: "per Dora Maar tan rebufona!" (pre Doru Maar takú peknú!), čo je slovná hračka narážajúca na priezvisko Buffon a katalánsky výraz pre "peknú bufónku".

Na poslednej strane portfólia Picasso napísal akvarelom (pozri fotografiu) vyhlásenie, ktoré znie:

"Všetky kresby v tejto knihe vznikli v nedeľu 24. januára 1943 popoludní v Paríži na ulici 6 de Savoie".

Dora Maar (1907 - 1997) alias Henriette Theodora Markovitch - napoly Chorvátka, napoly Francúzka. Dcéra architekta zo Záhrebu a majiteľky butiku z Cognacu. Po 16 rokoch strávených v Buenos Aires sa vrátila do rodného Paríža, aby študovala fotografiu na škole ENS Louis-Lumière a maľbu na slávnej Académie Julian. Práve tu si v roku 1930 zmenila svoje skutočné meno na pseudonym Dora Maar, ktorý sa odteraz stal jej ochrannou známkou. V roku 1935 Dora stretla Pabla Picassa - svoju najväčšiu lásku a, ako sa neskôr ukázalo, aj najväčšiu tragédiu svojho života. Stretli sa v kaviarni Les Deux Magots. Picasso si vraj všimol Doru, ktorá bola od neho o 26 rokov mladšia a sedela pri susednom stole. Nudila sa vraj a hrala sa s nožom na perá, pričom ostrie pichala do dosky stola medzi prstami odetými v čiernej rukavici s výšivkou ruží. Raz sa netrafila a porezala si ruku, pričom cez materiál presakovala krv. Picasso, ktorý si to všimol, k nej pristúpil a zaujatý týmto druhom masochizmu sa opýtal, či si môže vziať rukavicu. Tak sa začal ich búrlivý, toxický a deštruktívny vzťah, ktorý trval 11 rokov. Dora odfotografovala Picassa na približne 1 800 platní, on ju namaľoval na desiatky pláten. Ona naopak skončila v biede, šialenstve a osamelosti. Dlho bola spokojná s pozíciou jeho hlavnej múzy. Tvár Dory Maar môžeme dokonca vidieť na obraze Guernica, kde je zobrazená ako žena držiaca lampu. Umelkyňa sprevádzala Picassa od začiatku procesu tvorby tohto monumentálneho plátna, ktorý starostlivo zaznamenávala na fotografiách, čím vytvorila pre dejiny umenia mimoriadne cennú reportáž.