Litografia; pergamenový papier Marais; 36 x 27 cm v paspartu s rozmermi 47 x 38 cm;
Vydavateľ: Henri Paul Jonquières; vyhotovil: Atelier Duval; tlač: Priester Feres.
Predstavovaná litografia pochádza z jedinej publikácie týchto 40 kresieb Picassa v roku 1957, ktorá vznikla so súhlasom Dory Maar a vďaka sprístupneniu jediného exemplára s týmito kresbami vydavateľom (Henri Paul Jonquières). Ďalší osud originálu tohto portfólia po smrti Dory Maar v roku 1997 nie je známy.
Picasso po vydaní cyklu 31 kresieb k textom Buffona v roku 1942 priniesol v roku 1943 svojej milovanej, surrealistickej fotografke a maliarke Dore Maar výtlačok Histoire naturelle. Keď bol v jej ateliéri, ozdobil okraje tohto cyklu grafík ľudskými hlavami, zvieratami a fantastickými stvoreniami, pričom samotnú Doru Maar zobrazil ako ženu-vtáka-sfingu na titulnej strane. Keď jej daroval tento výtlačok, napísal venovanie: „per Dora Maar tan rebufona!“ (pre Doru Maar takú peknú!), čo je slovná hračka odkazujúca na priezvisko Buffon a katalánske slovo „pekná – bufo“.
Na poslednej strane portfólia Picasso akvarelom (pozri fotografiu) napísal vyhlásenie s obsahom:
„Všetky kresby v tejto knihe boli vytvorené v nedeľu 24. januára 1943 popoludní v Paríži na adrese 6 rue de Savoie“.
Dora Maar (1907 – 1997), vlastným menom Henriette Theodora Markovitch – napoly Chorvátka, napoly Francúzka. Dcéra architekta zo Záhrebu a majiteľky butiku v Cognacu. Po 16 rokoch strávených v Buenos Aires sa vrátila do rodného Paríža, aby študovala fotografiu na škole ENS Louis-Lumière a maliarstvo na slávnej Académie Julian. Práve tu v roku 1930 zmenila svoje skutočné meno a priezvisko na pseudonym Dora Maar, ktorý sa od tej chvíle stal jej poznávacím znamením. V roku 1935 Dora spoznala Pabla Picassa – svoju najväčšiu lásku a, ako sa neskôr ukázalo, najväčšiu tragédiu svojho života. Zoznámili sa v kaviarni Les Deux Magots. Picasso si vraj všimol o 26 rokov mladšiu Doru, ktorá sedela pri susednom stolíku. Znudene sa vraj hrala so švajčiarskym nožíkom, vrážajúc čepeľ do dosky medzi prstami obalenými v čiernej rukavici vyšívanej ružami. Po niekoľkých pokusoch netrafila a porezala si ruku, pričom krv presiakla cez látku. Picasso si to všimol, pristúpil k nej a očarený týmto druhom masochizmu sa spýtal, či by mohol dostať tú rukavicu. Tak sa mal začať ich 11-ročný búrlivý, toxický a deštruktívny vzťah. Dora nafotila Picassa na približne 1800 fotografiách, on ju namaľoval na niekoľko desiatok plátien. Ona však skončila v biede, šialenstve a osamelosti. Dlho sa uspokojovala s pozíciou jeho hlavnej múzy. Tvár Dory Maarovej môžeme vidieť dokonca aj v Guernice, kde je znázornená ako žena držiaca lampu. Umelkyňa sprevádzala Picassa od začiatku procesu tvorby tohto monumentálneho plátna, ktoré dôsledne zaznamenávala na fotografiách, čím vytvorila pre dejiny umenia mimoriadne cennú reportáž.
Rám viditeľný na vizualizáciách má ilustračný charakter a nepredstavuje obchodnú ponuku.
