Pablo Picasso (1881–1973), Rafael a Fornarina IV s pápežom, ktorý odťahuje záves (Raphael et la Fornarina IV : avec le Pape tirant le rideau), zo série „347“

Litografia zo série „347 kresieb“ na velínovom papieri Arches, rozmery: 27 x 35 cm (vnútorné rozmery paspartu), 40 x 48 cm v rámovaní: dvojitý paspart, limitovaná edícia, nečíslovaná, podpísaná na kameni v pravom dolnom rohu „Picasso“, dátum vzniku grafiky „31.8.68.II“, (obrátený nápis, vytlačený na kameni) v ľavom hornom rohu.
Vydavateľ: Cercle d'Art (Paríž)
Ref: Katalóg raisonne Bloch, pl. 29, séria č. 347.
V období od 16. marca do 5. októbra 1968, uzavretý vo svojej vile Notre-Dame-de-Vie v Mougins na juhu Francúzska, vytvoril 86-ročný Pablo Picasso dielo, ktoré nemá absolútne žiadny precedens. Za púhych 204 dní dokončil impozantný cyklus 347 grafík, čím vytvoril zúrivý, erotický závod s časom a zúfalý výpad geniálneho starca. V tomto veku sa jeho slabnúca potencia nevyhnutne zrážala s neutíchajúcim libidom a planúcou fantáziou. Odpoveďou na tento stav sa stala bezohľadná, ba až maniakálna posadnutosť sexom, ktorá sa premenila na súkromné divadlo. Sex v tomto cykle nie je subtílny – je to vulkanická explózia túžby, vír tiel, odhalených vagín a vzpriamených erekcií, kde sa akt tvorby umenia stal priamou náhradou sexuálneho aktu, čo dokazuje, že pokiaľ umelec tvorí s takou živelnosťou, pokiaľ stále žije.
Po celý život čerpal Picasso energiu zo žien, manželiek a početných mileniek – od Fernande Olivier cez Marie-Thérèse Walter a Doru Maar, až po Françoise Gilot a vtedajšiu manželku Jacqueline Roque – a v cykle 347 sa všetky tieto múzy vracajú ako zmyselné duchy a živé spomienky. V tomto fantasmagorickom svete sa mýtické minotaury, španielski toreádoři, cirkusanti a dávni majstri, ako napríklad Rembrandt či Raphaël, miešajú s kurtizánami a vytvárajú veľkolepú erotickú podívanú.
Sám Picasso sa v tomto cykle pozrel na seba s bezohľadnou, takmer bolestivou úprimnosťou. Keďže si výborne uvedomoval svoje fyzické obmedzenia, obsadil sa do úlohy voyera – pozorovateľa. Na mnohých obrazoch sa objavuje ako fúzatý trpaslík, starý majster v dôstojnom golieri alebo smutný starček, ktorý bezostyšne hľadí na mladé telá prepletené v milostnom objatí. Hoci sa jeho úloha zmenila z aktívneho milenca na diváka, ako pozorovateľ si vďaka svojmu talentu zachoval plnú moc nad kolobehom túžby.
Keď bol tento cyklus koncom roku 1968 predstavený v Paríži a následne v Chicagu, vyvolal skutočný mravný škandál. Časť diel bola kvôli anatomickej doslovnosti označená za pornografiu a v niektorých galériách boli najpikantnejšie rytiny vystavené v samostatných sálach určených výlučne pre dospelých. Medzi kritikmi zavládla zmätenosť – mnohí v cykle videli iba excentrický, bezostyšný rozmar starého pána a nepotizmus vlastnej obsesie. Postupom času sa však pochopila skutočná dôležitosť tohto diela a Cyklus 347 bol uznaný za jeden z najdojímavejších a najdrzejších grafických denníkov v dejinách umenia, ktorý predstavuje prenikavý záznam strachu z pominuteľnosti zahalený do rúcha nespútanej erotiky.