Litografia na velínovom papieri, kompozícia s rozmermi 42 x 33 cm, zarámovaná v ráme s rozmermi 78 x 58 cm
Limitovaná edícia, očíslovaná ceruzkou 44/100 vľavo dole
Signované z dosky „Magritte“ vpravo dole
Suchá pečiatka S.P.A.D.E.M. Paris
suchá pečiatka vydavateľa Editioni Aro Arte
Vydavateľ: Editioni Aro Arte
Exemplár je opatrený suchou pečiatkou SPADEM Paris a suchou pečiatkou vydavateľa Editioni Aro Arte. Dielo pochádza z licencovanej edície vydanej po smrti umelca. SPADEM (Société de la Propriété Artistique des Dessins et Modèles) bola francúzska organizácia spravujúca autorské práva tvorcov a ich dedičov, čo potvrdzuje legálny pôvod tohto vydania.
Litografia mimoriadne zaujímavého diela René Magritta s názvom „Dobrá viera“ (La bonne foi) z roku 1965. Toto dielo dokonale zapadá do sveta belgického majstra surrealizmu a zároveň predstavuje geniálne prepojenie medzi jeho najikonickejšími motívmi.
Magritte postavil svoju kariéru na provokácii. Každý si spomína na jeho obraz Zrada obrazov z roku 1929, na ktorom bola dokonale namaľovaná fajka a nápis: „Ceci n'est pas une pipe“ („Toto nie je fajka“). Umelec nám vtedy s ironickým úsmevom pripomínal, že obraz predmetu nie je samotným predmetom – nedá sa do nej nasypať tabak ani ju zapáliť.
Na sklonku života sa Magritte v diele „V dobrej viere“ rozhodol ísť ešte o krok ďalej. Namiesto toho, aby napísal, že „to nie je fajka“, ju jednoducho zavesil do vzduchu vo výške nosa hlavnej postavy. Fajka nielenže zakrýva tvár, ale priam levituje a stáva sa surrealistickou maskou.
Toto dielo je priamym, mladším bratom najslávnejšieho Magrittovho diela – Syn človeka (Le fils de l'homme, 1964). V diele Syn človeka zakrývalo tvár úradníka v melóne zelené jablko, v diele V dobrej viere (namalovanom o rok neskôr) je mechanizmus presne ten istý, ale jablko ustupuje spomínanej fajke.
Magritte tento postup zbožňoval. Vysvetľoval, že všetko, čo vidíme, vždy skrýva niečo iné, a my podvedome zúfalo túžime vidieť to, čo pred nami bolo skryté. Muž v buřince – stelesnenie priemerného, všedného občana (a alter ego samotného maliara, ktorý sa vždy obliekal ako úradník) – sa tým stáva záhadou všetkých čias. Je prítomný a zároveň úplne neuchopiteľný. Magritte sa stal popkultúrnym géniom, vďaka ktorému sa tieto obrazy vryli do kolektívnej pamäti. Toto dielo sa stalo ikonou popkultúry – použili ho vo filme Aféra Thomasa Crowna, kde sa objavil znásobený Magrittov obraz – postavy pohybujúce sa v rytme piesne „Sinnerman“ od Niny Simone, alebo v početných paródiách v seriáli Simpsonovci. Magrittovi sa podarilo vytvoriť obraz, ktorý je zároveň banálny a hlboko znepokojujúci.
Dielo „La Bonne foinie“ je kúsok čistého surrealizmu, ale aj symbol jednej z najštýlovejších a najbrilantnejších zápletiek v dejinách kinematografie. Niečo, čoho sa žiadny fanúšik umenia a dobrého filmu nemôže nechať bez povšimnutia!
