Ryszard Winiarski, SET A, B PROBABILITY 50% WHITE AND BLACK, 1972

47,0 x 85,0 cm - akryl, ceruzka, drevo, reliéf, drevovláknitá doska 30 x 30 x 10 cm (rozmery každého z dvoch diel), 47 x 85 x 14 cm (rám)
obe diela signované na zadnej strane na spodnej lište: Winiarski 1972, na g. lište resp: SET A a SET B

Na zadnej strane dielu A na doske autorská nálepka v angl: SET A, B PROBILITY 50% WHITE AND BLACK | MUTABLE LOT - DICE, WOOD, ACRYL, 30 x 30 x 10 | YEAR 1972, pod popisom návod na vytvorenie záznamu hry, na reverze na oboch doskách vývozné pečiatky



Od čias, keď na Sympóziu umelcov-výtvarníkov a vedcov v Puławy v roku 1966 Ryszard Winiarski prvýkrát vystúpil s prácami inšpirovanými výpočtom pravdepodobnosti pomocou modulov čiernych a bielych štvorcov, túto myšlienku vo svojej neskoršej tvorbe dôsledne rozvíjal. Pritom nerealizoval len kompozície v rovine, ale zaviedol aj tretí rozmer vytváraním reliéfov - ako v kompozícii, ktorú predstavujeme v našej aukcii. Winiarského reliéfy sa na aukciách objavujú zriedkavo, pre zberateľov predstavujú vzácnosť. V prípade takýchto diel, podobne ako v prípade objektov realizovaných na rovine, Winiarski žrebovaním (aj pomocou kocky) vyberal tie štvorce v obraze, ktoré mali dostať reliéf. Na tieto miesta umelec nalepil bloky s veľkosťou zodpovedajúcou mriežke delenia. Určil aj výšku týchto blokov (napr. od jedného do šiestich centimetrov), pričom sa spoliehal na náhodný výsledok.

Sám Winiarski si na začiatky svojej tvorivej cesty spomína takto: Veril som, že môžem priniesť do umenia niečo iné a dôležité, ak ponúknem analytický a formálny postoj k jeho predmetu. Išlo o účinný pokus zbaviť sa mystifikácie a oprieť sa o niečo iné ako o vlastné videnie. Alternatívou boli objektívne procesy a snaha vniesť ich do oblasti umenia. (...) Existuje veľmi jednoduchý mechanizmus, dobre známy matematikom, ktorý akoby vytváral neobmedzené možnosti - nazýva sa KAUZA. (...) Aj pri malom počte použitých prvkov, ktoré sú vystavené náhode, je možné získať veľkú rozmanitosť udalostí. (...)Celá moja práca je dodnes (...) postavená na týchto dvoch objektívnych mechanizmoch, na poriadku a náhode.

Napriek zdanlivej objektívnosti Winiarskeho činnosti však jeho kompozície vždy zostávajú dielom umelca. Jerzy Olek na to upozornil: Je ľahké predstaviť si situáciu, keď Winiarski odovzdá svoje predpoklady programátorovi, ten si sadne za klávesnicu počítača a výsledky všetkých herných sekvencií, ktoré vznikali roky, dosiahne za niekoľko minút, pričom operáciu dokončí v tlačiarni. Vo formálnom zmysle by boli dosiahnuté výsledky rovnaké ako tie, ktoré sa počítajú a kreslia alebo maľujú "pešo". Lenže z umeleckého hľadiska by neboli rovnaké. Počítačovým výtlačkom by chýbalo to, čo je v umení podstatné: stopa ľudskej ruky, tá jedinečná nedokonalosť. Na rozdiel od chladných a ľahostajných ideálnych foriem autorove formy dýchajú osobnosťou človeka, a tak sú otvorené metafyzickému kontaktu.

Bożena Kowalska vo svojom texte pre katalóg Winiarskeho výstavy v Galérii Zapiecek v roku 1975 napísala: (...) ak Winiarského diela napriek takej veľkej úlohe náhody v nich pôsobia dojmom usporiadanej a logickej štruktúry - potom v nich možno nájsť adekvátny odraz obrazu kozmu, mikrokozmu alebo prírody, kde "naprogramované", riadiace zákony v neustálom strete s náhodou vpisujú do zdanlivého chaosu nadradený kľúč svojho poriadku.

♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok vyplývajúci z práva autora a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (droit de suite)

Ryszard Winiarski (Lwów 1936 - Varšava 2006) absolvoval štúdium na Varšavskej technickej univerzite v roku 1959 a pokračoval v štúdiu maľby na Akadémii výtvarných umení vo Varšave (1960 - 1966). Na konci štúdia, v roku 1965, sformuloval vlastný umelecký program a realizoval prvé diela zo série s názvom "Pokusy o vizuálnu prezentáciu štatistických rozdelení". Získal za ne prvú cenu na Sympóziu umelcov a vedcov v Puławy v roku 1966. Ako trvalé moduly svojich diel prijal čiernobiele štvorce, ktorých poradie a usporiadanie sa riadi náhodou - hodom kockou, žrebovaním alebo výberom náhodných čísel. V roku 1970 zaviedol do svojich diel tretí rozmer v podobe priestorových obrazov alebo ako ilúziu priestoru získanú kresbou lineárnej perspektívy. V roku 1971 vznikli prvé obrazy so zakomponovanými zrkadlami. Od roku 1972 umelec usporadúval aj "hry" za účasti divákov, ktorí jeho prostriedkami a metódou zaplnili rovinu alebo miestnosť vlastnou "výstavou". Približne od roku 1983 Winiarski do svojich diel začleňoval významové, symbolické a emocionálne príťažlivé prvky, ako napríklad tvar kríža, prírodné materiály a ich spracovanie, napríklad ohýbanie (inštalácie: Geometria v stave napätia, 1984, Czarny kwadrat czyli fruwająca geometria, 1984, Hommage for Henryk Stażewski, 1989). Zároveň sa umelec od roku 1960 venuje scénografii, pričom je autorom niekoľkých desiatok realizácií v tejto oblasti v divadlách po celom Poľsku. Zúčastnil sa na mnohých výstavách v Poľsku i v zahraničí, napr: Bienále v Sao Paule 1969, I. a II. bienále konštruktivizmu, Norimberg 1969 a 1971, Construction in Process, Lodž 1981 a Mníchov 1985.