Japonský drevorez, tuš, papier, 24x15 cm (formát papiera)
Drevoryt pochádza z časopisu "Isho Sekai (World of Design)", č. 6. Vydaný v Tokiu v roku 1901 (Meidži 34), analogický exemplár sa nachádza v zbierke Harvardskej knižnice.
Prvé číslo časopisu "Isho Sekai" celé ilustroval výtvarník menom Sawa Kyukou, drevorezy vyrezal Watanabe Takijirō a vydavateľom bola "Seibikai" (Asociácia nádhernej krásy). "Seibikai" založil v Tokiu v roku 1900 Shobei Kitajima, ktorý koordinoval výrobu všetkých čísel. V epilógu časopisu "Isho Sekai" sa vysvetľuje, že periodikum vychádza mesačne, piaty deň v mesiaci, a poskytuje návrhárom najnovšie poznatky o dizajne kimon, farbení látok a tkaní vzorov. Mnohé návrhy po roku 1900 filtrovali vtedajšiu západnú secesnú estetiku a prispôsobovali ju tradičným japonským formám.
Vzor kimona bol vždy mimoriadne dôležitý, pretože definuje nielen samotný odev, ale aj oblasť alebo remeselníka, ktorý ho vytvoril. Výzdoba kimon má často zložité významové roviny a predstavuje nekonečné bohatstvo vzorov odkazujúcich na prírodu, meniace sa ročné obdobia, zvyky alebo trendy v umení. Okrem estetickej hodnoty sa tieto vzory spájajú s vierou a túžbou po dlhom a úspešnom živote. Samotná farba kimona môže mať významný metaforický a kultúrny význam. Fialová farba je metaforou nehynúcej lásky, zatiaľ čo červená znamená mladistvý pôvab a zvodnosť. Vzory, ktoré sa nachádzajú na kimonách, mali tiež svoju vlastnú symboliku. Na svadobných kimonách sa najčastejšie objavovali žeriavy, keďže sa verilo, že tieto vtáky dokážu žiť viac ako tisíc rokov - čo malo odrážať dlhé a šťastné manželstvo. Na druhej strane motív borovice sa spája s obdobím nového roka a najčastejšie sa nosí v zime. Vyobrazenie čerešní bolo najobľúbenejšie na jar, keď sa v celej krajine masovo koná hanami - festival rozkvitnutých čerešní.
