Stanisław Fijałkowski (1922-2020), Anjel, 1968

Linoryt, rozmery: v str: 40 x 60 cm, 55,5 x 77,5 cm (s rámom)
Vlastnoručný podpis: l.d.: Angel, p.d.: S. Fijałkowski 68
Dielo zarámované v striebornom ráme, za sklom.

Stanisław Fijałkowski (Zdołbunow na Volyni 1922 - Lodž 2020) bol v rokoch 1944 - 1945 núteným robotníkom v Königsbergu. V rokoch 1946 až 1951 študoval na Štátnej vyššej škole výtvarných umení v Lodži u Władysława Strzemińského, Stefana Wegnera a Ludwika Tyrowicza, u ktorých získal diplom.
V rokoch 1947 až 1993 pôsobil ako pedagóg na svojej alma mater, od roku 1983 bol profesorom. Pôsobil ako prorektor a dekan Fakulty grafických umení. Vyučoval aj v zahraničí: Mons (1978, 1982), Giessen (1989 - 1990), Marburg (1990). Je viceprezidentom Medzinárodnej asociácie rytcov dreva XYLON vo Švajčiarsku a predsedom poľskej sekcie tejto organizácie. Je členom zahraničných akadémií vied a umení v Salzburgu a Bruseli. Je nositeľom Ceny Cypriána Norwida za umeleckú kritiku za rok 1971, Ceny Jana Cybisa za rok 1990 a mnohých ďalších ocenení. Ako prvý v Poľsku preložil texty Vasyla Kandinského ("Bod a línia verzus rovina" a "O duchovnosti v umení"), ktoré vyšli tlačou, a Kazimira Maleviča "Neobjektívny svet". Fijałkowského maľba je založená na skromnej zásobe abstraktných znakov a obmedzenej farebnej škále. Kompozície, z ktorých väčšina naznačuje krajinu alebo širšie priestorové zábery, sú budované akoby jedným ťahom štetca. Každý detail nadobúda na význame, sleduje sa každá farebná či štruktúrna nuansa. Charakteristické tvary a motívy sa v umelcových dielach opakujú v rôznych konfiguráciách, ako slová, z ktorých zakaždým skladá iný príbeh. Obrazy zvyčajne nesú poetické názvy, často prechádzajúce do groteskných alebo sebavedomých tónov. Tieto črty vytvárajú nezvyčajný, zaujímavý a autonómny umelecký fenomén. Od začiatku 60. rokov 20. storočia Fijałkowského maľby sprevádza čiernobiela grafika, najmä linoryt a drevorez, príležitostne litografia