Ofsetová litografia, ťažký saténový papier, 78x58cmv ľahkom paspartovaní , 85x65cm v ráme, vydané v Taliansku (2015) na základe licencie Victorie de Lempicka.
Lempicka sa namaľovala za volantom športového auta. Pravidelné črty tváre, alabastrová pleť a sošný profil pripomínajú umelkyňu starogréckych sochárov. Takúto asociáciu posilňuje nahromadenie svetlých, takmer monochromatických prvkov: rukavice telovej farby, malá sivobéžová prilba-pilot a rozstrapatená šatka rovnakej farby obopínajúca maliarov krk. Spodnú časť plátna zaberá fragment lesklej karosérie auta. Nad rukoväťou je vidieť umelcov podpis štylizovaný do podoby moderného geometrizovaného loga. Písmená TJL uzavreté v obdĺžniku sú skráteným podpisomTamara Junosza Lempicka.
Zobrazením práve v aute - rýchlom, elegantnom, modernom vozidle - Lempicka jasne odkazovala na futurizmus, pre ktorý bola typická fascinácia rýchlosťou, technikou alebo mestským životom. Je možné, že Lempicka sa inšpirovala fotografiou Andrého Kertésza z roku 1927, na ktorej maďarský fotograf zvečnil mladú ženu v pilotnej čiapke, ktorá šoféruje športové auto. Motív na Lempickovej obraze je teda na jednej strane súčasťou kultu stroja a na druhej strane predstavuje auto ako nástroj emancipácie žien. Žena riadiaca auto, najmä v 20. rokoch 20. storočia, vstupuje do sféry, v ktorej dominujú muži. Je novodobou amazonkou, ktorá vymenila koňa za mechanický dopravný prostriedok.
Tamara Lempicka (1898 Varšava - 1980 Cuernavaca)Svetoznáma poľská umelkyňa, ikona art deco a medzivojnového obdobia. Ranú mladosť strávila vo Varšave (kde sa narodila), vo Švajčiarsku (kde navštevovala internátnu školu) a v Petrohrade (kde sa zoznámila so svojím prvým manželom Tadeuszom Lempickým). V tomto období spoznala Taliansko a s ním aj renesančných majstrov, ktorí boli pre ňu nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. V roku 1918 sa presťahovala do Paríža. Vo francúzskej metropole začala študovať maľbu a objavila kubizmus, ktorý sa stal vlajkovou loďou jej tvorby. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa presťahovala do Spojených štátov a potom strávila zvyšok života v Mexiku. Tam bola aj "pochovaná", jej popol bol podľa jej poslednej vôle rozptýlený pri sopke Popocatepetl.
"Maľovala som kráľov a prostitútky. Maľujem tých, ktorí sú pre mňa inšpiratívni a vyvolávajú vo mne vibrácie."
