Japonský drevorez, tuš, papier, 24x30 cm (formát papiera diptychu), podpis autora
Drevoryt pochádza z časopisu "Bijutsu-sekai", č. 1. Vydaný v Tokiu v roku 1890 (Meidži 23), analogická kópia sa nachádza v zbierke Metropolitného múzea umenia v New Yorku a Smithsonovho Národného múzea ázijského umenia vo Washingtone.
V roku 1890 začal Seitei WATANABE vydávať časopis Bijutsu-sekai (Svet umenia), v ktorom boli prezentované diela slávnych umelcov z obdobia Meidži a samotného Seiteia. Vydávalo ich vydavateľstvo Shun'yōdō. Séria obsahuje aj návrhy starých majstrov z obdobia Edo, ako sú Okyo, Utamaro a Hokusai. Tieto návrhy boli prenesené na drevoryty najmä z malieb.
Watanabe Seitei sa pôvodne volal Yoshikawa Yoshimata. Narodil sa a žil v Tokiu a bol známy aj ako Shotei. Pochádzal z rodiny obchodníka s ryžou a vo veku 12 rokov sa vyučil za záložníka, ale bol prepustený, pretože trávil príliš veľa času maľovaním. Vo veku 14 rokov sa bez otcovho súhlasu vyučil u Kikuchiho Yosaiho (1788 - 1878), populárneho a úspešného maliara histórie. Vo veku 21 rokov začal používať pseudonym Seitei. Namiesto toho, aby nasledoval svojho učiteľa a stal sa historickým maliarom, Seitei sa stal jedným z najlepších a najpopulárnejších predstaviteľov kacho ga (maľba vtákov a kvetov). Vytvoril tri knihy drevorezov "Seitei kačo ga", ktoré vyšli v rokoch 1890 až 1891; jednu knihu kačo ga v roku 1903 a sériu 22 grafík "Nijuni kačo" v roku 1916. Napísal niekoľko kníh o maľovaní a vydal knihu Bijutsu Sekai (Svet umenia), ktorá vyšla v rokoch 1890 až 1896.
Seitei bol častým vystavovateľom a laureátom národných a medzinárodných výstav. Cestoval po celej Európe a Amerike. V roku 1878 sa zúčastnil na Svetovej výstave v Paríži. Získal bronzovú medailu za obraz Holuby v chráme Sensō-ji v Asakuse (dnes vo Freerovej zbierke vo Washingtone). V Paríži strávil pravdepodobne dva roky a vďaka priateľstvu s obchodníkom s umením Tadamasom Hajašim (1853 - 1906), ktorý dobre ovládal francúzštinu, sa mohol aktívne zúčastňovať na umeleckom živote impresionistov. V parížskych kruhoch mal veľkolepý úspech, bol známy, obdivovaný a uznávaný. S Edgarom Degasom si pri večeri vymenili kresby, ale Degas svoje dielo roztrhal s tvrdením, že sa nemôže rovnať kráse Seiteiovej práce. Seiteiho kresba bola po Degasovej smrti súčasťou jeho pozostalosti.
Po návrate do Japonska začal Seitei spolupracovať so Sōsukom Namikawom (1847 - 1910), umelcom, ktorý sa venoval technike zdobenia bunkovým smaltom - cloisonné. Okolo roku 1890 sa Watanabe Seitei stiahol z verejného umeleckého života a nezúčastňoval sa na výstavách, rozhodol sa žiť životom pustovníka a zostal "izolovaným" umelcom.
V roku 2023 zorganizovalo krakovské Múzeum Manggha výstavu "Imaginárium prírody. Watanabe Seitei zo zbierky Manggha Museum", prvú veľkú výstavu umelcovho diela na Západe.
