Witold Leszek Kaczanowski, Witold-K (nar. 1932), Parade, 1967

Litografia na velínovom papieri.
Rozmery: 34,5 x 64 cm, celý list: 46 x 64 cm
Podpísané ceruzkou p.d. Witold - K. 67
číslované l. d. 57/80

Witold-K. (Wit Leszek Kaczanowski), narodený vo Varšave v roku 1932. Jeho otcom bol Feliks Kaczanowski, dlhoročný riaditeľ Psychiatrickej nemocnice v Tworkach. Jeho detstvo a obdobie nemeckej okupácie, ktoré ako dieťa strávil za múrmi nemocnice, zanechali stopu v umelcovej neskoršej tvorbe. "Neexistuje väčšia samota ako tá, do ktorej človeka zatlačí duševná choroba," poznamenáva Witold K.

Študoval na Akadémii výtvarných umení vo Varšave na Fakulte grafiky. Bol žiakom okrem iných Eugeniusza Arca, Henryka Tomaszewského a Wojciecha Fangora, ktorý naňho takto po rokoch spomínal: "Počas skúšky ku mne pristúpil a zdvorilo, ale dôrazne ma požiadal o najvyššiu známku. Nepochyboval o tom, že práve tú by mal dostať. Keď som videl jeho prácu, ani ja som nemal žiadne pochybnosti."

Štúdium ukončil v roku 1956. Odvtedy sa zúčastňoval na výstavách prezentujúcich najmladšiu generáciu poľských umelcov vrátane Výstavy mladých výtvarných umelcov vo Varšave (1956) a výstavy obrazov v Národnom múzeu vo Varšave (1961). Prvá samostatná výstava umelca sa uskutočnila v Hereckom klube SPATiF vo Varšave (1959). V tom istom roku bol vybraný za autora nástennej maľby v Osvienčimskom kultúrnom centre, ktorá je jednou z najväčších malieb svojho druhu v Európe. Witold K. vo svojej tvorbe odvážne prekračoval tradičné maliarske formy, vytváral sochy, plagáty, ako aj divadelné kulisy.

V roku 1964 odišiel vďaka štipendiu Ministerstva kultúry a umenia Poľskej ľudovej republiky do Paríža. Z Poľska odviezol rukopis Stanisława Cata-Mackiewicza, ktorý tak vyšiel v parížskom vydavateľstve "Kultura". O tejto skutočnosti sa dozvedel Bezpečnostný úrad, čo znamenalo, že Witold sa dlhé roky nemohol vrátiť do krajiny. V Paríži sa ocitol v kruhu umeleckej bohémy. Okrem iných sa spriatelil so spisovateľom a básnikom Jacquesom Prévertom, ktorý o jeho umení napísal báseň. Prostredníctvom Préverta sa zoznámil s Pablom Picassom, ktorý namaľoval jeho portrét. Do skupiny ľudí, s ktorými prišiel do kontaktu, patrila aj Françoise Saganová, najvýznamnejšia povojnová francúzska spisovateľka. Witoldova prvá zahraničná výstava sa uskutočnila v Galérii 3 + 2, ktorá prekvapila a získala uznanie francúzskej kritiky. Ako napísal Philippe Caloni v časopise Pariscope: "Tieto znepokojujúce obrazy sú jedným z najväčších úspechov súčasného umenia a ich autor je jedným z najväčších maliarov zajtrajška".

V roku 1968 sa rozhodol vycestovať do USA. Jeho prvou zastávkou bol New York. O rok neskôr sa presťahoval do Kalifornie, kde si v Los Angeles otvoril svoj prvý ateliér-galériu. Žil a tvoril aj v Santa Fe a Denveri, kde žil od roku 1980. "Tam človek cíti silu priestoru," hovorí umelec. Výsledkom jeho pobytu v USA sú nové série ako Čierne diery, Zelené diery, Línie a slávna Samota. Motív prevzatý zo situácie, ktorú umelec odpozoroval: New York, výklad s luxusnými kožuchmi, v pozadí schúlený bezdomovec sediaci na chodníku. Preto v ďalších obrazoch série symbolická postava, zbavená identifikačných znakov, detailov anatómie, sotva niekoľko geometrických tvarov, to všetko tvoriace metaforu opustenosti a osamelosti.

Witold K. bol prvým Poliakom a Američanom, ktorý mal retrospektívu v najstaršom aukčnom dome v Amsterdame, Sotheby's (2007). Jeho diela boli vystavené na viac ako 70 výstavách, z toho na 40 samostatných výstavách, okrem iného v Otis Art Institute of Los Angeles County (retrospektívna výstava v roku 1973), na výstave "Grafika majstrov" v galérii La Boetie v New Yorku (spolu s dielami Picassa, Chagalla, Miróa, Braquea a Giacomettiho, 1968), v galérii Zachęta vo Varšave (1991), v Kráľovskom parku Łazienki (2004) a v Národnom múzeu v Krakove (2013).

Witold K. je držiteľom mnohých ocenení a vyznamenaní. Stačí spomenúť okrem iného ocenenie Kongresu za kultúrnu slobodu (1965), odznak Za zásluhy o poľskú kultúru udelený ministrom kultúry a umenia Poľskej republiky (1997), striebornú medailu za zásluhy o kultúru Gloria Artis udelenú ministrom kultúry a národného dedičstva (2013).

V súčasnosti tvorí vo svojich ateliéroch vo Varšave a v Konstancine.