Zdzisław Beksiński, BEZ NÁZVU, 1990

29,7 x 21,0 cm - fotokopírka, atramentové pero, papier signovaný atramentom l.d.: BEKsiński 90, na zadnej strane p.d.: 17

Zberateľ a znalec Beksińského umenia Piotr Dmochowski na webovej stránke Virtuálneho múzea Zdzisława Beksińského (http://beksinski.dmochowskigallery.net/guide.php ) charakterizuje túto techniku takto: "Beksiński je umelec: ...to, čo Beksinského okrem iného zaujímalo pri tvorbe, boli [...] variácie na jednu tému. A práve kopírka mu v tom mohla pomôcť. Aby teda Beksinski nemusel pre každý variant tej istej témy vytvárať celé dielo od začiatku, pričom zvyčajne zavádzal len čiastkové zmeny v usporiadaní rúk, nôh alebo hlavy, uchýlil sa ku kopírke. Nakreslil postavu, hlavu alebo iný námet na strojopisný papier a potom takto vytvorené dielo skopíroval. Potom na túto fotokópiu pokryl určitú časť bielou farbou a na takto vytvorené biele pozadie nakreslil čínskym tušom zmenu, ktorú chcel zaviesť. Potom napoly skopírovanú a napoly rukou nakreslenú prácu opäť skopíroval. A tak ďalej. [...] Keďže pre netrénované oko bolo ťažké rozlíšiť takto vytvorené diela od banálnych fotokópií, pretože čínsky atrament, ktorým Beksinski kreslil, je vzhľadovo takmer identický s tonerom používaným vo fotokopírke, pomerne rýchlo sa tejto techniky vzdal a zbavil sa kopírky. Rozlúčka s týmto médiom však bola spôsobená aj tým, že potom našiel lepší nástroj ako kopírka na vytváranie početných variácií toho istého námetu [hovoríme o počítačovej technike].



♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok, ktorý vyplýva z práva autora a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a súvisiacich právach (droit de suite).

(Sanok 24 II 1929 - Varšava 21 II 2005) študoval v rokoch 1947 až 1952 na Fakulte architektúry Krakovskej technickej univerzity.

Bol samoukom, ktorý dosiahol nespochybniteľné postavenie v súčasnom poľskom umení, čo potvrdzuje prítomnosť jeho diel na prestížnych výstavách a v zbierkach múzeí. Spočiatku sa zaoberal fotografiou, o ktorú sa zaujímal od študentských rokov, po roku 1956 získal uznanie ako tvorca fotogramov s estetikou založenou na efektoch textúry. V rokoch 1958 až 1962 vytváral abstraktné maľby - reliéfy s bohatou štruktúrou, najmä kovu, ktoré boli odrodou maľby hmoty. Ku koncu tohto obdobia vznikli ažurové formy v tvare figúr a celotelové plastiky z kovu. Ďalšia etapa jeho tvorby prebiehala v rokoch 1962 až 1974, keď sa venoval najmä kresbe. V 60. rokoch kreslil perom a tušom figurálne kompozície, ktoré sa vyznačovali karikatúrnou deformáciou postáv. Od konca 60. rokov vytváral kresby uhlíkom a pastelkami, ktoré boli monochromatickým variantom jeho paralelnej maliarskej tvorby. Od roku 1974 sa venoval takmer výlučne maľbe. Jeho charakteristický štýl bol založený na technickej dokonalosti sprevádzanej mimoriadnym videním. Maľoval postkatastrofický svet poznačený stigmou smrti a rozkladu. Jeho obrazy sú zaľudnené postavami a bytosťami, síce ľudskými alebo zvieracími, ale s vlastnosťami fantómov, automatov alebo rozkladajúcich sa mŕtvol. Umelec svojim obrazom a kresbám nedával názvy (okrem objednávacích symbolov), čím zdôrazňoval svoj nezáujem o literárnu stránku zobrazení. Sám sa vyjadril, že pri maľovaní sa úplne oddáva svojej vízii, "fotografuje" ju. V posledných rokoch do svojej výtvarnej techniky zakomponoval techniky elektronického generovania obrazu, ktoré využíva na tvorbu počítačových fotomontáží. Beksinského umenie, ktoré bolo mnohokrát vystavované a diskutované, vyvoláva medzi odborníkmi a verejnosťou extrémne emócie.
Najväčšia, systematicky dopĺňaná zbierka jeho diel v krajine sa nachádza v Historickom múzeu v Sanoku, v zahraničí - v Paríži, vo vlastníctve Piotra Dmochowského, ktorý zbiera diela a propaguje umelcovu tvorbu od roku 1983. Usporiadal samostatné výstavy Beksińského, okrem iného v Galérii Valmay v Paríži v rokoch 1985, 1986 a 1988, ako aj stálu expozíciu vo vlastnej Galérii Dmochowski - Musée-galerie de Beksiński, ktorá existovala v rokoch 1989 až 1996. V rokoch 1988 a 1991 vydal aj monumentálne albumy umelca.
V Poľsku vyšla v roku 1989 vo vydavateľstve Arkady monografia o Beksińskom od Tadeusza Nyczka (druhé vydanie v roku 1992). Na jar roku 2005 sa v Opátskom paláci v gdanskej Olive uskutočnila veľká výstava Beksinského obrazov a riaditeľ múzea v Sanoku Wieslaw Banach vydal o umelcovi rozsiahlu monografiu.

Od októbra 2016 sa stálicou v Novohutskom kultúrnom centre stala výstava 250 diel (maľby, kresby, fotografie) Zdzisława Beksińského zo súkromnej zbierky Anny a Piotra Dmochowských. Medzitým sa od júna 2021 v Arcidiecéznom múzeu vo Varšave prezentuje aj stála výstava 30 Beksińského obrazov zo zbierky Dmochowských.

(Foto: Piotr Dmochowski, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=8960820 )