Ofsetová litografia na papieri.
Rozmery v ráme: 43 x 53 cm (29 x 39 cm)
Pablo Ruiz Picasso (Málaga 1881 – 1973 Mougins) – španielsky maliar, sochár, grafik, keramik a básnik, považovaný za jedného z najvýznamnejších umelcov 20. storočia. On a Georges Braque sú zakladateľmi maliarskeho smeru nazývaného kubizmus. Picassoho talent objavil jeho otec, vynikajúci kresliar. Už od útleho veku prejavoval Pablo maliarske a výtvarné nadanie. Najskôr študoval v Španielsku, neskôr v Paríži (v rokoch 1901 – 1922), kde malo na jeho tvorbu významný vplyv stretnutie s postimpresionistami (m. in. Henrim de Toulouse-Lautrec, ktorý mal veľký vplyv na jeho tvorbu pred rokom 1901). Picassove diela z rokov 1901 – 1904 sa označujú ako modré obdobie. Boli to diela v melancholickej farebnej škále, zobrazujúce tematiku a postavy chudobných ľudí (Život, Starý gitarista, Dve sestry, Žehlička). Jeho ateliér sa nachádzal na ulici La Boétie. Od roku 1904 býval v Bateau-Lavoir na ulici Ravignan 13. Po tomto období vstúpila Picassoho tvorba do ružového obdobia, v ktorom vznikli okrem iného scény zo života cirkusantov (Dievča na guli, Žongléri, Toaleta, Harlekánova rodina). Od roku 1907 začal Picasso pod vplyvom Paula Cézanna a iberského a afrického umenia tvorivé experimenty s geometrizáciou a zjednodušením formy, ktoré viedli k vzniku kubizmu (Dievčatá z Avignonu, Portrét Gertrudy Steinovej). V neskoršom období, po spolupráci s Georgesom Braqueom, sa vykryštalizovali princípy analytického, hermetického a syntetického kubizmu. Za manifest kubizmu sa považovala premiéra scénického diela Paráda na libreto Jeana Cocteaua, ku ktorému hudbu zložil Erik Satie a scénu navrhol Picasso. Uviedli ho v roku 1917 „Ruské balety“ Sergeja Diagileva. Nasledujúce roky sa niesli v znamení neustáleho tvorivého hľadania. Keď vypukla občianska vojna v Španielsku, postavil sa na stranu republikánov, a v roku 1937 na objednávku republikánskej vlády Španielska za 200-tisíc pesiet namaľoval slávnu Guernicu, obraz vystavený v španielskom pavilóne na Svetovej výstave v Paríži. Obdobie druhej svetovej vojny strávil v Paríži, v roku 1944 vstúpil do Francúzskej komunistickej strany a po vojne sa angažoval v ľavicových a mierových hnutiach. V roku 1946 odišiel na Azúrové pobrežie. V roku 1948 sa usadil vo Vallauris. V roku 1948 Picasso pricestoval do Poľska, zúčastnil sa Svetového kongresu intelektuálov na obranu mieru vo Vroclave a navštívil aj Varšavu, kde daroval Národnému múzeu svoju zbierku keramiky, kresieb a farebných tlačí. V tom čase v poľskom hlavnom meste nakreslil kresbu „Siréna“, ktorá sa zachovala do roku 1953. Bol signatárom Štokholmského apelu v roku 1950. V tom istom roku získal Medzinárodnú Leninovu cenu za mier (vtedy nazývanú Stalinovou cenou). V 40. rokoch maľoval protivojnové obrazy (Masaker v Kórei, Vojna, Mier). Picassovo povojnové tvorivé obdobie je veľmi bohaté, rozmanité a nedá sa jednoznačne klasifikovať. V kontexte umenia 20. storočia mala Picassova tvorivá osobnosť obrovský vplyv na každú oblasť súčasného výtvarného umenia.
