formát:31x23cm v ľahkej pasparte, originálna autolitografia z portfólia Legionárskych umelcov, podpísané a titulované ceruzkou autora "T.Korpal W oczekiwaniu"
"Portfólio autolitografií legionárskych umelcov vydané k dvadsiatemu výročiu ozbrojeného činu légií 1919-1934".
Portfólio bolo vydané v roku 1934 v Krakove Sekciou legionárskych umelcov a sprevádzalo Historickú výstavu poľských légií v Národnom múzeu v Krakove. Výstava bola neskôr prezentovaná aj v ďalších mestách vrátane Ľvova. Na výstave boli prítomné aj diela Ignacyho Pinkasa s legionárskou tematikou, z ktorých väčšina sa, žiaľ, stratila počas druhej svetovej vojny. Niektoré sú známe z fotografií a tie, ktoré sa zachovali, ako napríklad portrét delostrelca Tadeusza Müllera, sa nachádzajú v Národnom múzeu v Krakove. Portfólio obsahuje 15 litografií od 10 umelcov vrátane Ignacyho Pinkasa. Sú medzi nimi diela Stanisława Dąbrowského, Kazimierza Dzielińského, Stanisława Janowského, Franciszka Jaźwieckého, Stanisława Kamockého, Tadeusza Korpala, Tadeusza Seweryna, Wincentyho Wodzinowského a Leona Wyczółkowského. Diela zobrazujú portréty vojakov, boj a život v zákopoch, vojnové cintoríny a symbolické výjavy. Väčšina z nich je podpísaná ceruzkou autorov.
Všetky diela boli vytvorené špeciálne pre túto výstavu.
Tadeusz Korpal (narodený 13. októbra 1889 v Krakove, zomrel 17. novembra 1977 tamže) - poľský maliar a pedagóg. Syn sochára Michala Stefana a Karolíny Pobóg Staniszewskej (1854 - 1947), brat Márie (1879 - 1967), Aleksandra (1881 - 1960) a Kazimierza (1882 - 1968)[1]. Gymnázium absolvoval a maturitu zložil v Krakove. V roku 1909 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Krakove u Teodora Axentowicza, Jacka Malczewského a Stanisława Dębického. Zároveň vyučoval kreslenie na Druhej normálnej škole. Počas štúdia bol aktívny v nezávislých organizáciách Zarzewie, skautingu, bol veliteľom oddielu v poľských streleckých oddieloch a spoluredigoval časopis Znicz. V roku 1914 ukončil štúdium a prihlásil sa do poľských légií a bol pridelený k 2. rote 1. práporu 2. pešieho pluku. Kvôli zlému zdravotnému stavu bol v roku 1915 preložený do Vojenského oddelenia Najvyššieho národného výboru, kde sa venoval tlačovej a grafickej sekcii. Po skončení bojov v roku 1918 prešiel do zálohy a odišiel zdokonaľovať sa v maliarskom umení do Paríža. Po návrate sa stal riaditeľom a učiteľom kreslenia na gymnáziu vo Wieliczke[2]. Veľmi sa angažoval v kultúrnom živote mesta a organizoval ochotnícke divadlo, pre ktoré sám písal hry a potom režíroval organizované predstavenia. Počas pobytu vo Wieliczke veľa tvoril; maľoval krajiny, figurálne kompozície, početné portréty, chodil vytvárať polychrómie a dohliadal na výrobu vitráží, ktoré sám navrhoval. V lete 1938 sa vrátil do Krakova, kde dostal miesto na 5. gymnáziu Augusta Witkowského. V novembri 1939 ho zatklo gestapo a uväznilo na ulici Montelupich, rovnako ako ďalších krakovských akademikov a profesorov, odkiaľ ich previezli do tábora vo Wiśniczu. Na základe žrebovania bol prepustený a vrátil sa do Krakova, kde sa zapojil do tajnej pedagogickej činnosti. Po skončení bojov sa vrátil k práci učiteľa na VIII. gymnáziu a strednej škole; okrem práce učiteľa bol aj vychovávateľom skautského oddielu. Po piatich rokoch bol z práce prepustený, dôvodom bolo jeho členstvo v légiách, ktoré prekážalo novému režimu. Všetku svoju energiu a čas venoval maľovaniu a svoje diela vystavoval na mnohých výstavách, kde prezentoval olejomaľby, litografie a grafiky. Dlhoročný aktivista Zväzu poľských výtvarníkov a dizajnérov, predseda krakovskej okresnej maliarskej sekcie, spoluzakladateľ skupiny "Zacheta".
Autolitografia - litografia vytvorená autorom - grafikom priamo na litografickom kameni.
