Leon Wyczółkowski, MORSKÉ OKO, 1905

45,7 × 63,7 cm – pastel, papier nalepený na lepenku

signatúra vpravo dole: L. Wyczół. | 905


Modrozelená hladina jazera Morskie Oko je zachytená z vysokej, vtáčej perspektívy. Wyczółkowski použil výrezové kompozičné riešenie, v ktorom dominantnú časť plochy zaberá vodná hladina, prechádzajúca od tmavých odtieňov odrážajúcich tieň svahu pri brehoch až po tyrkysovo-zelené tóny v hĺbke. So zrkadlovou hladinou vody kontrastuje nad ňou sa týčiaci strmý svah v palete hnedej a olivovo zelenej farby. Túto kompozíciu prerušuje svetlý pruh sutinovej rokliny, ktorý steká smerom k hladine jazera.
Predstavené dielo „Morské oko“ možno porovnať s olejomaľbou „Čierny rybník“ z roku 1906 (v zbierkach Národného múzea v Krakove). Tieto dve diela sa vyznačujú veľmi úspornou, až syntetickou kompozíciou, tmavou, úzkou farebnou škálou a použitím relatívne tenkej vrstvy farby alebo pastelu. Na obrazoch možno pozorovať podobnú atmosféru a prejav umelcovej fascinácie drsnou krásou krajiny a monumentálnosťou hôr. V oboch dielach je výhľad znázornený fragmentárne, pod líniou obzoru – v tomto prístupe, ako aj v zónovom usporiadaní kompozície a kontemplatívnej nálade obrazov je viditeľný vplyv umenia Ďalekého východu, ktorému umelec podľahol, podobne ako iní umelci tej doby.
Tatranský cyklus Leona Wyczółkowského zaujíma dôležité miesto v umelcovom diele a zároveň patrí medzi najvýznamnejšie úspechy poľského krajinárskeho maliarstva. Keď sa vrátil do Tatier v rokoch 1904–1906 a 1910–1911, Wyczółkowski dôkladne sledoval hru svetla a neustále premeny krajiny, o čom píše Piotr Czyż: Žiadna krajina ho nefasciňovala tak ako horská. Zachovalo sa mnoho anekdôt svedčiacich o vytrvalosti umelca, ktorý študoval premenlivú tatranskú atmosféru a neochvejne pracoval napriek nepriaznivým okolnostiam (Majstri pastelu. Od Marteaua po Witkaceho. Zbierka Národného múzea vo Varšave, katalóg výstavy, vedecká redaktorka Anna Grochala, Národné múzeum vo Varšave, Varšava 2015, s. 466). Kritik Tadeusz Jaroszyński označil tento cyklus za „veľký maliarsky epos o Tatrách“, zatiaľ čo Anna Król zaraďuje tieto zábery medzi najvýznamnejšie príklady poľského japonizmu. Sám Wyczółkowski, ktorý na začiatku 20. storočia opustil olejomaľbu v prospech pastelov, bol už súčasnými kritikmi uznaný za „najvýznamnejšieho poľského pastelistu“, ktorý dokázal túto techniku doviesť „k maximálnej dokonalosti“, a dodnes patrí medzi najvýznamnejších majstrov tohto média.

Obraz bol vystavený, spomenutý a reprodukovaný okrem iného v: – Ryszard J. Kluszczyński, Leon Wyczółkowski, vyd. WBC, Krakov 2022, s. 92;

– Ryszard J. Kluszczyński, História poľského maliarstva. Od gotického maliarstva na doskách po Stefana Gierowského, vyd. WBC, Krakov 2022, s. 266.

Leon Wyczółkowski (Huta Miastkowska pri Siedlciach 1852 – Varšava 1936) – maliar, grafik a pedagóg, bol jedným z najvýznamnejších poľských umelcov tvorivých na prelome 19. a 20. storočia. Umelecké štúdiá začal vo varšavskej triede kresby pod vedením Wojciecha Gersona a Aleksandra Kamińskiego (1869–1873), následne v nich pokračoval na Mníchovskej akadémii výtvarných umení u Alexandra Wagnera (1875–1877), v Krakove u Jana Matejku (1877/78) a počas dvoch pobytov v Paríži (1878 a 1889). Po štúdiách sa usadil vo Ľvove, neskôr sa presťahoval do Varšavy. V rokoch 1883–1893 cestoval po Ukrajine a Podolí. V roku 1895 sa presťahoval do Krakova, kde bol menovaný za docenta miestnej Školy výtvarných umení. V nasledujúcich rokoch veľa cestoval – do Talianska, Francúzska, Španielska, Holandska a Anglicka. Patril medzi zakladajúcich členov Spoločnosti poľských umelcov „Sztuka“. Svoje diela často vystavoval doma aj v zahraničí. V rokoch 1929–1936 žil v Poznani a Gościeradzi, odkiaľ dochádzal do Varšavy, kde (od roku 1934) viedol katedru grafiky na Akadémii výtvarných umení. Maľoval krajiny, portréty, žánrové scény, zátišia a kvety. Rád používal techniku pastelu a akvarelu, bol vynikajúcim grafikom a venoval sa aj sochárstvu.